V 60. rokoch 19. storočia sa k slovu dostáva mladá generácia autorov, ktorí bojujú za prekonanie staromódnej literárnej koncepcie romantikov. Toto obdobie, až do roku 1900, dnes poznáme aj pod označením I. vlna slovenského realizmu. Medzi zakladajúce osobnosti tejto tejto dôležitej periódy patrí najmä P. O. Hviezdoslav a S. H. Vajanský. Obaja sa začínajú sústreďovať na realistické detaily života. Do poézie vkladajú intímnosť a subjektívne city, čím sa vzďaľujú od koncepcie romantikov, pre ktorých bola pravda v Bohu, cirkvi a národe alfou a omegou. Ich tvorba je tiež akousi kulmináciou takzvanej "vysokej" poézie, v ktorej sa uplatňuje zložitý princíp usporiadania verša a komplikovaný jazyk. Myšlienkou tohto štýlu by malo byť prepojenie medzi pracujúcim ľudom a inteligenciou, pričom cieľom oboch autorov bola podpora vzdelanosti a inteligenčného rozmeru.