Tvorba J. G. Tajovského sa zaraďuje do II. vlny slovenského realizmu. Predstavitelia tohto obdobia sa zaslúžili o presvedčivé začlenenie slovenskej literatúry do stredoeurópskeho literárneho kontextu. Ich videnie sveta a spoločenských problémov stáva zmenšeným a vníma sa detailnejšie. Vďaka tomu je obľúbeným žánrom črta, ktorá umožňuje priblížiť sa k príbehom obyčajných "malých" ľudí zblízka. Tajovského črty sa vyznačujú obrazom škaredého, neutešeného života dedinských ľudí skúšaných utrpením a biedou. Náznaky psychologických prvkov možno vidieť najmä v črte Maco Mlieč. Hlavná postava je zobrazená bez schopnosti sebaidentifikácie, nachádza sa v rozpoložení, ktoré si ani sama neuvedomuje a necíti tak potrebu na svojom živote niečo meniť. Mamka Pôstková sa žánrovo radí k poviedkam, v skutočnosti by sa však dalo hovoriť o óde na prostý, ale ušľachtilý život. Autor poukazuje na nevysvetliteľnosť životných problémov mamky Pôstkovej, ktorá nikdy nikomu neublížila, žila vždy čestne a jej smutný osud tak nemá žiadne pochopiteľné príčiny. Poviedka Horký chlieb poukazuje na hĺbku materinského citu bolestne skúšaného ťažkým životom vdovy, ktorá musí pracovať dni a noci, aby uživila svoje deti. Ani v tomto prípade autor nemá potrebu dávať rady či ponaučenia, iba zobrazuje tento ľudský údel.