Rozprávka o prijatí a pochopení bežného detského neduhu soplíka. Lolík je obyčajný soplík, ktorý býva v Hankinom nose. Nemá rád upratovanie a vôňu eukalyptu. Má rád učenie, tancovanie, rozmýšľanie a snívanie. Lolík má jeden sen. Chce odísť z detského nošteka inak ako jeho predkovia, ktorí boli vyfúknutí do vreckovky. Splní Hanka jeho želanie? Soplík Lolík prináša nový pohľad na škôlkarsky soplík, ktorého sa netreba prehnane báť a predstavuje zábavnú pomôcku pri čistení nosa. ÚRYVOK Z KNIHY Jeden soplík, ktorý sa volal Lolík, býval v Hankinom nošteku už veľmi dlho. Bolo to možno od neskorého leta alebo od skorej jesene, kedy sa prisťahoval do jej nošteka ešte ako malinký vírus. Lolík v Hankinom nošteku rástol a rástol až vyrástol na škôlkarsky soplík. Chodieval s dievčatkom všade. Nakupovať aj na ihrisko, na plaváreň aj do škôlky. Všeličo sa od Hanky priučil. Naučil sa rozmýšľať, ale aj snívať. No najradšej zo všetkého miloval učenie! Dnes bol Lolík s Hankou v škôlke a z okienka nosného bytu sledoval deti, ako sa učia novú pesničku. Bola to veľká zábava. Deti tancovali a slová novej pesničky už poznali naspamäť. Ibaže Hankine spievanie bolo trošku huhňavé. Lolík si uvedomil, že dievčatku nechtiac zapchal ľavú nosnú dierku, a tak rýchlo prešiel do pravej. Ale tá zvedavosť! Nakukol na spievajúce deti a zaspieval spolu s nimi: