O autorke Bibiana Wallnerová sa narodila v Bratislave (1932). Filozofickú fakultu UK absolvovala v odbore história a nemčina. Jej osudy ako osudy celej generácie boli pohnuté a rôznorodé a jej profesionálna činnosť tomu primerane rozmanitá. Bola prekladateľkou, bábkarkou, sprievodkyňou cestovnej kancelárie, tlmočníčkou, šepkárkou v divadle, autorkou piesňových textov, novinárkou, autorkou kníh, rozhlasových i televíznych pásiem a dramatických útvarov. Svoju profesionálnu literárnu prácu začínala ako autorka novinových článkov, piesňových textov, bábkových hier, fejtónov, titulkov cudzojazyčných filmov a rozhlasových hudobných relácií. Od r. 1964 bola redaktorkou vysielania pre deti a mládež v Čs. rozhlase v Bratislave, kde za 10 rokov vytvorila pre mládež pubertálneho veku stovky rozhlasových pásiem z oblasti vedy a techniky. Súčasne zakladala a bola 5 rokov moderátorkou a autorkou SOMZAFORu, Sobotného magazínu zábavných foriem, kde zas uplatnila svoju reportérsku pohotovosť a zmysel pre humor. V období normalizácie musela odísť z redakcie pre deti a mládež. 5 rokov pracovala v časopise Rozhlas kde mala na starosti literárno-dramatickú redakciu rozhlasu a vytvorila množstvo portrétnych rozhovorov a vtipných fejtónov. Popri tom bola práve v tom období veľmi činná ako autorka piesňových textov, portrétnych rozhlasových pásiem o osobnostiach vedeckého a kultúrneho života, rozhlasových featurov, rozhlasových hier a rozprávok. V tých rokoch vydala aj 2 knihy literatúry faktu Psi, vlci, vtáci a iné výnimočné zvieratá (príbehy zvierat, ktoré sa preslávili v dejinách, povestiach i v súčasnosti) a Aká bola dávna škola (dejiny školstva a pedagogiky z pohľadu žiakov) vo vydavateľstve Mladé letá. Po piatich rokoch „papierového exilu“ ju opäť prizvali k mikrofónu do rozhlasu do vysielania pre Bratislavu, kde bola 10 rokov reportérkou a moderátorkou denného vysielania. Tu opäť vytvorila stovky reportáží a portrétnych pásiem, ale aj niekoľko rozhlasových poviedok. Z rozhlasových hier treba spomenúť Horúce linky, Danka Vranka, Yetti sa pätí, Ako si nezabiť sestru, Symfónia haf-dur, Bocianí pahorok, muzikály Lalalila a Viking Vike, z fínskeho voľne spracovaná rozprávková opera Hmlový kôň a z nemeckého rozprávkový muzikál Vtáčia hlava. V posledných rokoch sa venuje prekladom poézie (básne Jamesa Ragana z USA), drobnej televíznej tvorbe (30 piesní pre Detektiva Globusa, Módne mólo, bakalárske poviedky, Gombík a i.) a v tejto knihe sa opäť vracia ku knižnej tvorbe.