Napriek tomu, že Michael Leren je tzv. veselá kopa, táto kniha je v podstate vážna. Autor v nej približuje svoje detstvo, tínedžerský život a postupne sa dostáva až do súčasnosti. Veľmi pútavým a nonšalantným spôsobom podáva v stručnosti svoje detstvo, život vo veľmi početnej a zároveň milujúcej rodine. Život prežitý v skromnosti a práci ho viedol ku skvelým poznatkom vyrovnávania sa so životnými prekážkami. Raz mi pri rozhovore spomínal, že svoje skúsenosti tým najmladším z 5 detí ani nerozpráva. Myslí si,že by musnáďani veľmi neverili, akým spôsobom sa niekedy na dedine v rodine roľníka žilo. S humorom im na otázku, prečo tak nahlas rozpráva, odpovedá, že ich bolo doma sedem súrodencov a ten z nich, ktorý kričal najviac, dostal jedlo medzi prvými a viac ako tí tichší. Tréning to teda bol naozaj dobrý. Ani tomu veľmi jeho detičky neverili, ale ako vtipná odpoveď to hádam bolo dobre, hovorieval.Hlavná niť deja sa odvíja od vypýtaného daru na sklonku života od jeho milovanej mamičky. Bol to ruženec, na Zemplíne tomu hovoria pacerky". Mamička sa na nich modlila takmer celý svoj dievčenský a potom aj mamičkovský život. Pri 9 deťoch, z ktorých 2 v detskom veku zomreli, boio začo i načim. Dej knihy neustále graduje. Autor sa pri upevňovaní svojej viery v Trojjediného pravého Boha dostáva až do Svätej zeme. Tam si zober rie aj ten jeho - mamin ruženec. Už v prvých dňoch pobytu sa ukáže, že sa okolo ich po-zitávacieho zájazdu v Izraeli ktosi divný motá a zaujíma sa práve o neho. Neskôr vysvitne, že sa zaujíma hlavne o ten ruženec, ktorý je životne dôležitý pre akési podivuhodné spoločenstvo veľmi podivných ľudí, ktorí žijú ešte podivuhodnějším spôsobom života v srdci akejsi púšte Izraela.Posledná časť knihy je vlastne už science, fiction. Čítanie veľmi napínavého príbehu mi evokuje v mysli časy pri čítaní, v tej dobe knižného trháku, Chatrč spisovateľa Younga. Cítim, že najnovšia kniha autora Príbeh hľadania (viery v) Boha je pre slovenského, ale aj prípadného českého čitateľa naturálne veľmi blízka. Ja osobne som sa od tejto knihy nemohla odtrhnúť, až pokiaľ som ju nedočítala. Kniha má otvorený koniec, a preto pevne verím, že bude mať aj pokračovanie. Niektoré napínavé témy knihy, ktoré sú iba načaté, si to vyslovene vyžadujú.Nakoniec musím dodať, že aj napriek vážnej téme sa autor ani tu nevyhol, a to zrejme cieľavedome, svojskému humoru veľmi dobre prispôsobenému charateru rozoberanej témy.