Neapolská sága 3 V tretej časti Neapolskej ságy sa z dievčat Eleny a Lily stávajú ženy. Lila, ktorá sa v šestnástich vydala, má malého syna, opustila manžela a výhody, ktoré jej prinášalo manželstvo, a pracuje ako robotníčka vo fabrike. Elena odišla zo štvrte, skončila vysokú školu a vydala úspešný román. Otvorili sa jej dvere do sveta vzdelaných ľudí. Obe ženy sa snažia prebúrať múry väzenia, ktorým je život v biede, nevedomosti a podriadení sa. Plávajú v mori príležitostí, ktoré priniesli sedemdesiate roky. A predsa ich stále spája silné puto, ktoré nemôžu preťať žiadne vonkajšie okolnosti. „Vzťahy medzi ženami sa neriadia takými pevnými pravidlami ako priateľstvá mužov. Chcela som prerozprávať, ako celoživotné priateľstvo dvoch žien dokáže uniesť a prežiť dobré a zlé pocity, závislosť a emancipáciu, vzájomnú podporu a zradu. “ – Elena Ferrante Od vydania románu Geniálna priateľka, prvého dielu tzv. Neapolskej ságy, získala Elena Ferrante povesť jednej z najstrhujúcejších, najvnímavejších a najelegantnejších súčasných rozprávačiek. Obľúbili si ju spisovateľky ako Jhumpa Lahiri, Elizabeth Strout, Claire Messud, ako aj kritici a kritičky. Ale nepochybne najväčší úspech zožala u čitateľov a čitateliek, ktorí v jej knihách našli príbehy o ľudských vzťahoch, láske, rodine a priateľstve. Elena Ferrante s realistickou presnosťou opisuje život v Taliansku na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, študentské protesty a vznik odborových hnutí, a tak do jednoliateho celku spája premýšľanie a ideály mladých ľudí snívajúcich o lepšej spoločnosti s každodennou realitou obyčajných pracujúcich, polovičných mafiánov a ľudí, ktorí zbohatli ešte počas druhej svetovej vojny prostredníctvom kolaborácie s fašistickou diktatúrou. V tomto období si Elena s Lilou volia cestu životom, sú slobodnejšie a nezávislejšie od prísnej hierarchie neapolskej štvrte, v ktorej vyrastali, ale zároveň ich táto základná skúsenosť ovplyvňuje viac, ako sú ochotné pripustiť.