„Dosahuje nadpozemské výšiny nekonečnej hrôzy.“ H. P. Lovecraft „Najdôležitejšia kniha americkej fantastickej literatúry od čias Edgara Allana Poea až dodnes.“ E. F. Bleiler „Známy je príbeh tejto knihy, ktorá sa šírila ako nákazlivá choroba od mesta k mestu, z kontinentu na kontinent, niekde zakázaná, inde zhabaná, zatratená v tlači i z kazateľnice, odsúdená aj tými najväčšími literárnymi anarchistami. Stránky plné nemorálneho textu priamo neporušovali žiadne zákony, nepropagovali žiadnu doktrínu, neodsudzovali nikoho presvedčenie. Nebolo možné na ňu uplatniť žiadne známe meradlá, ale i tak, hoci sa uznávalo, že Kráľ v žltom patrí k vrcholu umeleckého snaženia, všetci cítili, že takú záťaž ľudská prirodzenosť nedokáže zniesť a žiadne pozdvihnutie neprinesú človeku slová, v ktorých sa skrýva najčistejší jed. Samotná banalita a neškodnosť prvého dejstva len umocňovali úder, ktorý potom dopadá s oveľa väčšou silou.“ R. W. Chambers   Kráľ v žltom je nepochybne dielom skutočného majstra a právom sa považuje za jeden z medzníkov v dejinách weird literature. Autor zavrhol tradičné monštrá, ktoré tomuto žánru verne slúžili po celé roky – upírov, vlkolakov, duchov, alebo pekelné légie – dedičstvo tradičnej kresťanskej démonológie, a hľadá nové, originálne zdroje hrôzy – rozsiahlejšie, neľudské, jedným slovom, kozmické. Medzi ne patrí aj monštruózna zakázaná kniha, ktorej čítanie prináša strach, šialenstvo a skazu, a ktorá na pozadí voľne spája poviedky v zbierke. Azda najsilnejším príbehom je Žlté znamenie, v ktorom  stretávame tichého a hrozivého strážcu cintorína s tvárou tučného bieleho červa z hrobu. Mladíka, popisujúceho bitku s týmto netvorom, striasa a napína, keď si spomenie na istý detail: „Dobre, pane, ako že je Boh nado mnou, keď som mu vrazil, zdrapil ma za zápästie, pane, a keď som mu vykrúcal ten jeho hubovitý pazúr, jeden z jeho prstov mi ostal v ruke.“ Umelec, ktorý strážnika pozoruje z okna svojho bytu, z hrôzou zisťuje, že on i jeho modelka videli rovnakého muža vo sne. Až napokon počas vychádzky strážnik na umelca prehovorí a huhňavým hlasom,  ktorý pripomína hustý mastný dym zo suda škvariaceho sa mäsa alebo ako zápach nechutného rozkladu, mu kladie otázku: „Našiel si Žlté znamenie?“