V polovici pätnásteho storočia stojí na čele bohatého mesta Liége slabošský, rozkolísaný a hlúpy cirkevný hodnostár. Bohatstvo mesta však láka všelijakých dobrodruhov. Burgundské knieža sa rozhodne, že mesto daruje svojej milenke, ktorá sa mu už zunovala. Zosadí starého biskupa a na jeho miesto dosadí svojho nedospelého synovca. Nový predstaviteľ cirkvi a jeho ľudia systematicky drancujú Liége, a keď sa obyvatelia pokúsia protestovať, pápež uvalí na mesto kliatbu. Na čelo mesta sa postaví dobrodružný rytier Raes, ktorý sa snaží Liége predať okolitým šľachticom. Chaotické pomery sa stupňujú a zo susedných území prichádzajú rytieri i lúpežníci, aby Liége vyplienili. Obyvatelia očakávajú pomoc raz od jedného, raz od druhého veľmoža. Jasno v celej veci má len rozprávač príbehu – študent vypšikaný z kňazského seminára; no pravdu, pre ktorú horlí, nikto nechce počuť, pretože predbieha svoju dobu o niekoľko storočí. Szentkuthy založil Burgundskú kroniku na skutočných udalostiach. Podľa vlastného priznania ho pätnáste storočie priťahovalo preto, lebo ľudia v tom čase žili v blízkosti prírody a väčšmi v zhode s vlastnou prirodzenosťou. Ich konanie bolo často divoké, barbarské, inštinktívne, spontánne. Burgundská kronika je mimoriadne zábavná próza. Szentkuthy aj tie najpochmúrnejšie udalosti podáva hravým, humorným spôsobom. Z určitého hľadiska je to vlastne smutnosmiešna alegória obohatená o historické reálie a dekorácie, ktorá v skutočnosti nezachytáva pochabosti len jednej konkrétnej doby, ale nadčasovú absurdnosť dejín, spleť stratégií a intríg zakrývaných naoko vznešenými cieľmi, nízke túžby mocných i životné peripetie bezbranných.