Keď sa zamyslíme, aký znak svojej ochrany Karmelu si Matka Božia vyberá, mohli by sme byť sklamaní. Škapuliar - kus látky s otvorom pre hlavu, ktorý splýva na chrbát a hrucľa siaha až po členky - slúžil pôvodne rehoľníkom ako zástera. Panna Mária nám dáva jednoznačne najavo, že ako ona aj my máme prežívať a posväcovať najvšednejšie, najnamáhavejšie a najmenej príjemné práce. Tak ako sv. Dominikovi nepodala latinský teologický traktát, ale 50 zrniek ruženca, karmelitánom posväcuje látku, chrániacu odev pred špinou. Naša nebeská Matka vie veľmi dobre, čo potrebujeme k hlbokému spojeniu s Bohom. Sama predsa zo všetkých síl pracovala pre Jozefa, Ježiša a neskôr pre Jána a jeruzalemské spoločenstvo. Škapuliar akoby zhmotňoval Máriin život po boku Ježiša a pre Ježiša, život tichý, pokorný, nenápadný. Navonok nič svetoborné, extravagantné, nič, čo bije do očí. Je to jednoduchá mystika, mystika všedného dňa: namiesto oltára pracovný stôl, namiesto obetného daru ochota trpezlivo znášať rozdielnosť pováh. Škapuliar pripomína: prežívaj a znášaj všedný deň ako Mária, ktorá pracuje, miluje i trpí, lebo jej odmenou je blízkosť milovaného Syna.