K napísaniu druhého dielu Spomienky starého Trnavčana autora inšpirovala aj skutočnosť, že prvý diel knihy sa s úspechom predal tak rýchlo, že vydavateľstvo B-print muselo urobiť aj jej dotlač. Vojtech Ottmar je skutočne starý Trnavčan, lebo sa narodil 8. 7. 1945 v Trnave a žije v nej až doteraz. Literárne je činný už viac ako 43 rokov. Do tohto obdobia však započítava aj 7 rokov, počas ktorých českolovenská Štátna bezpečnosť zakázala akúkoľvek publikáciu jeho literárnych prác. V tejto knihe autoer vypĺňa aj dve biele miesta, ktoré v slovenskej literatúre zostávajú (náhodou, alebo zámerne?!) od roku 1948 až dodnes. Pravdivo popisuje sadistické metódy, ktoré Štátna bezpečnosť používala pri vypočúvaní politických väzňov a ktoré doteraz neboli súdené ako zločiny proti ľudskosti. Rovnako pravdivo popisuje aj normy, akými táto organizácia lákala ľudí, aby sa stali jej informátormi a udavačmi. Kniha však nie je iba ťažkým, hororovým čítaním. Sú v nej aj veselé príbehy, ktoré napísal najlepší scénarista nášho sveta - skutočný život. Aj keď sú niektoré príbehy priestorovo a časovo vzdialené od autorovho rodného mesta - Čierne more, príbehy z Talianska a z polostrova Kola krátko po vojne - ich osnova sa vždy končí v Trnave. Autorova buričská a rebelantská povaha sa v knihe prejavuje aj tým, že autor si v nej nedáva na ústa servítku pred žiadnym politickým systémom. Oveľa viac ako na mienke dákeho zväzu spisovateľov mu záleží na mienke čitateľa.