Hlavnými protagonistami rukopisu sú dve dievčatá a dvaja chlapci, ktorí sa vyberú na celkom obyčajný bicyklový výlet na hrad Strečno, pričom si všimnú buk s nápisom vyrytým niekedy dávno. Poznajú to podľa toho, že nápis je zarastený kôrou a dátum je napísaný rímskymi číslicami. A okrem toho je tam francúzske meno René. To natoľko zaujme výletníkov, že začnú nápis nielen lúštiť, ale aj prehľadávať okolie, a hľa, nájdu medailón, v ktorom je portrét mladej ženy s chlapčekom. Odtiaľ sa v horúčkovitom pátraní, hľadaní stôp i nadobúdaní poznatkov (pod hradom Strečno je obelisk na pamiatku francúzskych partizánov, čo bojovali za našu slobodu) odvíja ďalší pútavý dej. Ten sa obohacuje pri buchtách u prababky, pamätníčky dávnych dejov. Tá majiteľa medailónu francúzskeho partizána Reného nielen poznala, ale mala vedomosť i o medailóne: na fotografii v ňom bola Reného žena a syn. René totiž s pradedkom bojoval medzi našimi partizánmi proti nacistickému okupačnému vojsku, a tam pri onom buku s nápisom padol. A keďže náš štvorlístok si kladie otázku, čo sa stalo s tým chlapčekom a ženou z medailónu, a sú to decká dnešných vynálezov, pomocou facebooku sa im podarí nájsť Reného syna. A bientôt, Denis, píšu mu, keď sa im ozve, že určite príde navštíviť miesto, kde jeho otec zahynul. Veľkou prednosťou rukopisu je, že je v ňom všetko prirodzené, nenakašírované, postavy sú konaním i slovníkom skutočné, autorka vynikajúco pozná psychiku, myslenie i konanie svojich budúcich -násťročných čitateľov, rozpráva sviežim, neošúchaným jazykom, dialógy iskria, sú autentické. Tým, že je rukopis určený deťom a už nie celkom deťom, je jeho ďalšou prednosťou, pretože väčšina autorov pre deti sa skláňa k nižšiemu vekovému stupňu. Knihu by mal dostať do rúk každý učiteľ dejepisu a určite by nemala chýbať v každej školskej knižnici,