Predkladaná publikácia prvýkrát poskytuje podrobný obraz o práci veľkých, malých, registrovaných a neregistrovaných cirkví a náboženských hnutí medzi Rómami na Slovensku. Poukazuje tiež na ich možnosti, resp. efektivitu pri sociálnej inklúzii Rómov. V reakciách na projekt SIRONA 2010 sme sa stretli aj s názormi, že cirkvi a náboženské spoločenstvá len manipulujú so segregovanými Rómami, zneužívajú ich zlú situáciu a pridávajú sa tak k ďalším subjektom, ktoré potláčajú autonómiu a tradície Rómov. Predovšetkým je potrebné povedať, že výskum SIRONA 2010 sa týka len istej časti tzv. „obrátených Rómov“. Pastorácia medzi Rómami nemôže v globálnom meradle suplovať štátne programy na inklúziu Rómov a za nijakých okolností nehovoríme, že štát by mal túto pastoráciu zastrešiť a plošne používať ako hlavný nástroj na začleňovanie vylúčených rómskych komunít. Náš výskum však ukázal, že na rozdiel od mnohých iných štátnych programov zameraných na sociálnu inklúziu sociálne vylúčených Rómov môže byť tento nástroj veľmi efektívny: aj v lokalitách, kde nefunguje trh práce a kde nejestvujú nijaké sociálne siete (ani pre majoritné obyvateľstvo). Navyše, v mnohých prípadoch je účinný už v relatívne krátkej časovej perspektíve, a preto si myslíme, že by bolo škoda, ak by ho štát aspoň v rámci svojich možností a na základe jasných pravidiel do istej miery nepodporoval. Ďalšia veľmi dôležitá otázka je skôr vecou diskurzu. Na Slovensku už tradične prepadáme akejsi sociálnej hystérii, keď Rómov stále považujeme za trpné objekty našej / štátnej stratégie. Trpíme tiež silným „syndrómom“ sociálnej manipulácie, až „sociálneho inžinierstva“. Rómovia – ani tí v osadách – nie sú nesvojprávne bytosti. Ako ukázal aj výskum SIRONA 2010, výber členstva v niektorej cirkvi je ich slobodnou voľbou, ktorá podľa nich samých výrazne mení kvalitu ich života k lepšiemu. V tých lokalitách, kde pôsobia úspešné misie, je takisto veľké množstvo Rómov, ktorí nekonvertovali a konvertovať z rôznych dôvodov neplánujú. Radi by sme však zdôraznili, že pokiaľ tu nie je štát so svojou ponukou funkčných nástrojov sociálnej inklúzie (a ani vo výhľadovom horizonte nebude), potom je možno z mnohých aspektov zmysluplné náboženskú voľbu týchto Rómov podporiť, alebo jej aspoň nebrániť. Domnievame sa, že situácia ako ju opisujeme na základe výskumu SIRONA 2010 na Slovensku, je relevantná aj v širšom kontexte. Predkladaná štúdia môže byť preto vodidlom pre decíznu sféru vo všetkých krajinách Európy v hodnotení dopadov, efektivity vlastných opatrení a praktík v sociálnej inklúzii Rómov do majoritnej spoločnosti.