Kolektív historikov týmto súborom príspevkov umožňuje nazerať na fenomén propagandy v dejinách Slovenska v 20. storočí. Prinášajú pohľad na propagandu v rozličných súvislostiach v období plnom prevratov a zmien. Počas 1. svetovej vojny sa propaganda stala modernou zbraňou. Jej využitie zdokonaľovali v Rusku i Nemecku až po druhú polovicu storočia, keď propagandu zapojili aj do súperenia mocností. Obraz nepriateľa sa formoval, menil podľa držiteľov moci. G. Dudeková v úvodnom príspevku zdokumentovala, ako počas 1. svetovej vojny vstúpili do služieb propagandy všetky druhy umenia. Demonštrovali jednotu vlasti, vykresľovali priaznivý obraz cisárskej rodiny, zdôvodňovali nevyhnutnosť vojny, podriadenie sa vojnovým nariadeniam, pomáhali budovať pozitívny obraz v zahraničí. Metóda prepojenia pravdy a poloprávd sa v praxi osvedčila. Cenzúra a propaganda dosiahli, že pravdu od čiastočnej pravdy nemožno rozlíšiť. Propaganda v tom období už vedela využiť zatajovanie, skresľovanie informácií, načrtnutie obrazu nepriateľa a nenávisti voči nemu. S vojnovými udalosťami bezprostredne súvisel export ruskej revolúcie. Touto propagandou sa zaoberal J. Benko, výklad medzinárodných vzťahov – boľševizmus verzus fašizmus pripravil V. Bystrický. Nasledujúce témy vrátia čitateľa späť na Slovensko, prípadne do Československa. M. Hanula informoval o ceste slovenských agrárnikov na politické výslnie, N. Krajčovičová o srbskom dobrodruhovi v tajných službách a M. Micheľ o maďarskom iredentizme medzi svetovými vojnami. L. Dudášová sa orientovala vo svojom príspevku na reč symbolov – volebný plagát v medzivojnovom Československu a J. Roduľová si ,,posvietila“ na vtipkárov a slovenskú otázku. R. Arpáš sa zameral na študentské manifestácie na Slovensku v roku 1937 a M. Čaplovič na formovanie obrazu československej brannej moci. Funkcie, metódy a ciele antisemitskej propagandy v rokoch 1938 – 1945 predstavil I. Kamenec. Vlnu slovakizácie verejného života ukázal M. Hertel na príklade nového mena a tváre univerzity v Bratislave. Vojnu na vlnách éteru Londýn verzus Bratislava zdokumentoval O. Podolec. S protipoľskou propagandou z roku 1939 oboznámil I. Baka, s ťažením proti ZSSR v slovenskej štátnej propagande Z. Katreba a nesúhlas s nástupom komunizmu na Slovensku spracoval P. Zelenák. Pohľad na slovenskú spoločnosť po roku 1948 načrtol M. Barnovský a nepriateľov v popredí záujmu štátnej bezpečnosti J. Pešek. S týmito témami úzko súvisí aj fenomén strachu ako nástroju moci, ktorému sa venovala N. Veselská. Na úlohu umenia v službách propagandy sa zamerali tri príspevky – L. Bálintová (populárna hudba), D. Podmaková (divadlo), E. Londáková (film). Pomocný aparát knihy tvoria informácie o jednotlivých autoroch, odporúčaná výberová literatúra a zoznam skratiek. Publikáciu spestruje výber karikatúr, plagátov, hesiel a iných dokumentov z dobovej literatúry a múzeí.