Humor je vynikajúci prostriedok na relaxáciu duše. Je to vlastne uhol pohľadu na život. Takýto veselý a optimistický pohľad na život dáva aj kniha „Humoresky Vladimíra Nosáľa“. Kniha je rozdelená na niekoľko častí, ktoré predstavujú humoristickú tvorbu Vlada Nosáľa, ktorú zostavil jeho brat Jozef Nosáľ. Ten napísal i vtipný predslov, mozaiku života svojho brata. V ňom odkrýva zdroj jeho humoru a životného optimizmu. Je to rodný Pezinok, ľudia z tohto vinohradníckeho kraja, ľudové tradície, zvyky. Vlado Nosáľ bol vzdelaný človek, erudovaný spisovateľ a vynikajúci rozprávač. Jeho humor je kultivovaný a svieži Písal príbehy plné slovných gagov a vypointované. Nosáľov humor vie pobaviť a je dobromyseľný. Sú to humoresky, glosy, ukážky z textov, ktoré písal pre Milana Mlsnu (strýco Marcin), Ivana Krajíčka, Magdu Pavelekovú, Evu Krížikovú. .. Osobitná časť knihy je venovaná fenoménu ľudového rozprávačstva, zasvätene sú tu opísané príbehy hlavných protagonistov tohto žánru: Ľudo Zelienka, Jozef Hanúsek, Milan Mlsna, Jozef Vašáry, Karol Baláž, Ján Pisančin, Ondriš Jariabek a iní. . Vlado Nosáľ vošiel do povedomia verejnosti ako írečitý a bodrý humorista, humorný glosátor s vtipnými nápadmi. Jeho inšpiráciou bol rodný Pezinok, rázovité figúrky z vinohradníckeho prostredia a životný optimizmus. Bol dlhoročným pracovníkom Slovenského Rozhlasu, Hlavnej redakcie literárno-dramatickej a redakcie zábavy, kde získal dôležité skúsenosti s humoristickou tvorbou. Tvorba Vladmíra Nosáľa je dôkazom prepojenia jeho životných skúseností a zmyslom pre dobrý humor. Účinnosť svojich humoristických textov si mohol overiť priamo u svojich poslucháčov na verejných nahrávkach. Ako citlivý pozorovateľ čerpal námet zo svojho blízkeho i vzdialenejšieho okolia. Medzi svojimi priateľmi si overoval svoje slovné hračky, gagy a repliky do scénok. Cez rozhlasové vlny šíril smiech a dobrú náladu. Kniha obsahuje vtipný životopis od brata Jozefa Nosáľa, humoresky, vtipné glosy na rôzne témy, príbehy z histórie Pezinka, úsmevné nahliadnutia do ľudového humoru, do vinohradníckeho folklóru. Zvláštnou kapitolou sú zmapovaní slovenskí ľudoví rozprávači. Táto téma ešte nebola u nás publikovaná. Nosáľ ich osobne poznal, mnohým písal i texty a scénky. Pri čítaní ich osudov si čitateľ vybaví hlas uja z Detvy, Strýca Silvestra z Majcichova, Strýca Marcina, Nácka zo Štiavnice, Sváka Ondra, Strýca Francka, Báťa Jana, Andera z Košíc a mnohých iných. Kniha je doplnená veselými ilustráciami Milana Stana, dobovými fotografiami a starými rytinami.