Zmeny v Civilnom sporovom, Civilnom mimosporovom a Správnom súdnom poriadku doplnené o komentáre, judikáty a príklady z praxe. V publikácii nájdete úplné znenia po novele a upozornenie na zmenu v nasledujúcich zákonoch. Legislatívne zmeny sú prehľadne vyznačené. Úplné znenia zákona: - Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - Zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok - Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok Civilný sporový poriadok - zákon č. 160/2015 Z. z. Ostatná (posledná) novela zákona č. 350/2018 Z. z. účinná od 12. 12. 2018 Účelom novely zákona je zabezpečiť odklad vykonateľnosti rozhodnutia v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, ak existuje objektívna pochybnosť o zákonnosti takéhoto rozhodnutia, vyjadrená naplnením zákonných dôvodov na podanie dovolania či dovolania generálneho prokurátora a ak povinnému výkonom exekúcie hrozí výrazný zásah do jeho majetku, a tým zvýšiť právnu istotu žalovaných v takýchto konaniach. Ustanovilo sa, aby podaním dovolania v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, nastal automatický odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, a to už samotným podaním tohto dovolania. Účinky odkladu vykonateľnosti zaniknú rozhodnutím o dovolaní. V prechodnom ustanovení sa pre vylúčenie pochybností súčasne ustanovilo, aby sa nová úprava v § 444 ods. 4 aplikovala aj na konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch začaté podľa Občianskeho súdneho poriadku. Novela zákona č. 87/2017 Z. z. účinná od 1. 5. 2017 Podľa Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30. júna 2016, mali účastníci občianskeho súdneho konania právo konať pred súdom vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumejú, pričom súd bol povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. Zároveň trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumie, platil štát. Podľa nového civilného sporového kódexu strany zabezpečujú preklad podaní a dôkazov v inom ako štátnom jazyku samé, alebo ich preklad síce zabezpečí štát, ale trovy prekladu nehradí a na náhradu týchto trov sa použijú všeobecné ustanovenia o náhrade trov konania. V nadväznosti na zásady ochrany práva používať regionálne a menšinové jazyky v konaniach pred národnými súdmi, vyjadrenými v medzinárodných dohovoroch, ktorými je Slovenská republika viazaná, najmä v Európskej charte regionálnych alebo menšinových jazykov (oznámenie č. 588/2001 Z. z.), sa k právu strany civilného sporového konania konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie, dopĺňa aj jej právo predkladať podania a dôkazy v materinskom jazyku, pričom štát - pokiaľ ide o bulharský, český, chorvátsky, maďarský, nemecký, poľský, rómsky, rusínsky a ukrajinský jazyk, ktoré Slovenská republika pri ratifikácii Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov označila ako regionálne alebo menšinové jazyky - sám zabezpečuje preklad týchto podaní a dôkazov. Uvedená ochrana zahŕňa aj povinnosť štátu znášať s tým spojené výdavky. Civilný mimosporový poriadok - zákon č. 161/2015 Z. z. Ostatná (posledná) novela zákona č. 137/2019 Z. z. účinná od 1. 6. 2019 Cieľom novely zákona je povoliť podanie žaloby na obnovu konania aj proti právoplatnému uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. Legislatívna zmena vychádza z prirodzenej nutnosti chrániť životy maloletých detí a konať v súlade s ich najlepším záujmom a presvedčením. Žaloba na obnovu konania ako mimoriadny opravný prostriedok nie je viazaná na žiadnu konkrétnu formu súdneho rozhodnutia, možno ňou napadnúť tak uznesenie ako aj rozsudok či dokonca platobný rozkaz. Vyplýva to z celkovej koncepcie úpravy opravných prostriedkov v našom civilnom procese, ktorá je charakteristická tým, že žiadny opravný prostriedok nie je určený len na preskúmanie iba jedného druhu súdneho rozhodnutia. Všetky opravné prostriedky sú prípustné voči všetkým druhom súdnych rozhodnutí. V ustanoveniach CSP a CMP nie je priamo vylúčené podanie žaloby na obnovu konania v návratových konaniach. Obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok je inštitút úlohou, ktorého je odstrániť nedostatky v zistení skutkového stavu veci, alebo nedodržaní niektorých procesných podmienok. Inštitút obnovy konania umožňuje prekonať prekážku rei iudicate, pričom návratové konania sú špecifické svojou povahou ako aj priebehom, kedy sa v nich vykonáva riadne dokazovanie, účastníci konania sú predvolávaní na pojednávanie za účelom ich výsluchu, súd spravidla realizuje aj výsluch maloletého dieťaťa, súd si zabezpečuje potrebné listinné a iné dôkazy z dôvodu zistenia skutočného stavu veci a vyzýva účastníkov konania, aby doložili ďalšie dôkazy, ktoré im môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci samej. Návratové konanie môže začať len na návrh jedného z účastníkov konania, pričom títo účastníci konania sú presne vymedzený ustanovením § 126 CMP. V zmysle ustanovenia § 133 CMP má uznesenie v návratovom konaní rovnaké náležitosti a rovnaké účinky ako rozsudok vo veci samej. Je pravdou, že zákonodarca vylúčil možnosť podať žalobu na obnovu konania proti uzneseniam, no okruh prípadov, keď súd rozhoduje vo forme uznesenia je v CSP formulovaný negatívne, a to tak, že Uznesením sa rozhoduje, ak sa nerozhoduje vo veci samej. Návratové konanie je osobitné ako aj jeho forma rozhodnutia, kedy základným diferenciačným aspektom je samotné delenie rozhodnutí na meritórne rozhodnutie a uznesenie ako procesné rozhodnutie, a to z nasledujúcich dôvodov: a) súd v návratovom konaní rozhoduje vo veci samej, t. j. o žiadosti, ktorá je obsiahnutá v žalobe (žalobnom petite), b) súd v návratovom konaní vždy vyhotovuje uznesenie v písomnej forme, c) uznesenie v návratovom konaní disponuje vlastnosťou vykonateľnosti ako vlastnosťou súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. d) prostriedkom nápravy proti uzneseniu v návratovom konaní je vždy odvolanie ako riadny opravný prostriedok. Pričom naopak primárnym procesným prostriedkom nápravy proti uzneseniu je sťažnosť. V zmysle ustanovenia § 74 CMP žaloba na obnovu konania nie je prípustná len proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je. Uvedené zákonodarca dôvodil narušením princípu právnej istoty strán, ktorých vec bola právoplatne skončená. V tomto ustanovení však nie je spomenuté návratové konanie a to i napriek tomu, že hneď v ustanovení § 76 CMP zákonodarca myslel nielen na konania vo veci rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je, ale aj na samotné návratové konanie. V ustanovení § 76 CMP zákonodarca upravil odlišnosti vo vzťahu k právnej úprave uvedenej v CSP a výslovne vylúčil možnosť podania dovolania v návratových konania. Uvedené dôvodil potrebou rýchleho rozhodnutia vo veci samej, kedy mimoriadnu úlohu zohráva práve čas a povolenie dovolacieho konania by nesledovalo najlepší záujem dieťaťa, ale naopak by smerovalo k zbytočným prieťahom v konaní. I napriek tomu, že zákonodarca pri kreovaní zákonných ustanovení presne myslel na dôvodnosť nepovolenia dovolania v návratových konaniach, žalobou na obnovu konania sa nezaoberal a túto ponechal neupravenú. Slovenský zákonodarca teda reštriktívne obmedzil práva účastníka konania, oslabil postavenie matky, otca a samotných maloletých detí v súdnom konaní, keďže zmenil formu rozhodnutia vo veci samej a následne opomenul dodatočnú úpravu obnovy konania v nadväzujúcich ustanoveniach CMP. Nariadenie Brusel II a je založené nielen na zásadách rýchleho a efektívneho konania, ale aj na zásadách zabezpečenia záujmu maloletého dieťaťa, jeho cieľom je zabezpečiť oprávnené premiestnenie dieťaťa a docieliť stav zhodný so skutočným stavom veci. Vzhľadom na účel obnovy konania, je jej uplatnenie v návratovom konaní viac než žiaduce a napĺňajúce požadovaný účel. V systéme konaní, ktoré sú uvedené v CMP týkajúce sa maloletých detí je jediné návratové konanie, ktoré sa končí uznesením. Ide však o konanie, v ktorom sa vykonáva riadene dokazovanie, zákon dokonca vyzýva na predloženie dôkazov, pričom toto konanie je ovládané zásadou preukázania materiálnej pravdy. Ak ide teda o konanie, v ktorom účastníci konania predkladajú súdu dôkazy, sú priamo súdom vyzývaní na predkladanie dôkazov, navrhujú doplnenie dôkazov a súd tieto riadne vyhodnocuje, bolo by celkom zrejme v rozpore so systémom procesného práva, ak by nemohol účastník konania po právoplatne skončenom konaní v rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku navrhovať obnovu konania, ak sa ukázalo, že dôkazy v konaní predložené sú nepravdivé, po právoplatnosti konania sa zistí podstatná okolnosť, ktorá má celkom zrejme spôsobilosť a obsahovú silu privodiť zmenu rozhodnutia - priaznivejšie rozhodnutie účastníka návratového konania. Využitie žaloby na obnovu konania ako mimoriadneho opravného prostriedku je štandardné v Českej republike, Rakúsku, Nemecku a ďalších krajinách európskeho spoločenstva. Účelom novely zákona č. 161/2015 Z. z. o Civilnom mimosporovom poriadku je upraviť režim podania žaloby na obnovu konania aj proti právoplatnému uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. Sme toho názoru, že v prípade, že by zákonodarca nepovolil žalobu na obnovu konania v návratových konaniach postupoval by asymetricky, v priamom rozpore so spravodlivým súdnym konaním a vážne by zasiahol do práv účastníkov konania a najmä do práv maloletého dieťaťa, nakoľko ani sám súd nemôže vopred predpokladať situáciu, ktorá nastane po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, nehovoriac o možných nedostatkoch priebehu konania vo veci samej. Správny súdny poriadok - zákon č. 162/2015 Z. z Ostatná (posledná) novela zákona č. 344/2018 Z. z. účinná od 1. 1. 2019 Novelou zákona o politických stranách a politických hnutiach sa doplnil § 390 Správneho súdneho poriadku (Konanie o žalobe generálneho prokurátora na rozpustenie politickej strany) o nové znenie ods. 2, ktoré zaväzuje správny súd, aby v prípade, ako rozhodne o rozpustení politickej strany, súčasťou jeho rozsudku bolo aj konštatovanie, že rozpustenie politickej strany je po dobu piatich rokov od právoplatnosti rozsudku pre osobu, ktorá bola počas prípravy stanov alebo programu politickej strany pokiaľ obsah niektorého z týchto dokumentov, bol dôvodom na rozpustenie politickej strany alebo počas obdobia keď dochádzalo k činnosti, ktorá bola dôvodom na rozpustenie politickej strany, prekážkou pre možnosť byť členom prípravného výboru akejkoľvek politickej strany a pre možnosť byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom najvyššieho, výkonného, rozhodcovského a revízneho orgánu v akejkoľvek inej politickej strane. Pre uľahčenie identifikácie osôb, na ktoré sa vzťahuje obmedzenie definované v § 390 ods. 2 ministerstvom vnútra pri registrácii nových politických strán sa ustanovilo, aby súčasťou rozsudku, ktorým sa vysloví rozpustenie politickej strany bol aj zoznam osôb, ktorých sa týka toto obmedzenie. Novela zákona č. 88/2018 Z. z. účinná od 1. 5. 2017 Podľa Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30. júna 2016, mali účastníci občianskeho súdneho konania právo konať pred súdom vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumejú, pričom súd bol povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. Zároveň trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumie, platil štát. Podľa nového správneho súdneho kódexu účastníci zabezpečujú preklad podaní a dôkazov v inom ako štátnom jazyku sami, alebo ich preklad síce zabezpečí štát, ale trovy prekladu nehradí a na náhradu týchto trov sa použijú všeobecné ustanovenia o náhrade trov konania. V nadväznosti na zásady ochrany práva používať regionálne a menšinové jazyky v konaniach pred národnými súdmi, vyjadrenými v medzinárodných dohovoroch, ktorými je Slovenská republika viazaná, najmä v Európskej charte regionálnych alebo menšinových jazykov (oznámenie č. 588/2001 Z. z.), sa k právu strany civilného sporového konania konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie, doplnilo aj jej právo predkladať podania a dôkazy v materinskom jazyku, pričom štát - pokiaľ ide o bulharský, český, chorvátsky, maďarský, nemecký, poľský, rómsky, rusínsky a ukrajinský jazyk, ktoré Slovenská republika pri ratifikácii Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov označila ako regionálne alebo menšinové jazyky - sám zabezpečuje preklad týchto podaní a dôkazov. Uvedená ochrana zahŕňa aj povinnosť štátu znášať s tým spojené výdavky.