Britský historik nevidí ruskú revolúciu ako jednotlivú udalosť, ale ako storočný cyklus násilia a honby za utopickými snami. Zatiaľ čo iní historici sa zamerali na kataklizmatické roky tesne pred a po roku 1917, Orlando Figes zobrazuje oveľa širšie obdobie. Revolúcia mení formu a charakter, no stále si zachováva podobné idealistické ciele, od svojich počiatkov v hladomorom sužovanom roku 1891 až po svoj koniec a kolaps komunistického Sovietskeho zväzu v roku 1991. Figes rozoznáva tri základné fázy: Lenin a boľševici, ktorí prichádzajú s deštrukciou všetkého starého a zrodom nového systému, pričom toho obdobie ukončí až teror tridsiatych rokov; stalinistická generácia pochádzajúca z nižších tried, ktorá vytvorí pevné štruktúry sovietskeho režimu a svoju legitimitu utvrdí víťazstvom v druhej svetovej vojne; a generácia roku 1956 ovplyvnená odhalením kultu osobnosti a stalinistických zločinov, no stále považujúca revolučný zápal za liek na ekonomický úpadok a stratu lojálnosti voči režimu. Až do zániku sovietskeho režimu jeho vedúci predstavitelia verili, že pokračujú v revolučnom diele započatom Leninom. S autoritou a charakteristickým štýlom, ktorým sa preslávil už vo svojich predchádzajúcich knihách, prináša Orlando Figes pútavú a svojim spôsobom revolučnú zmenu pohľadu na jednu z kľúčových udalostí dvadsiateho storočia. Orlando Figes (1959) je britský historik, špecializuje sa na moderné ruské dejiny. Je profesorom histórie na Birkbeck College na Londýnskej univerzite. Autora siedmich kníh preložených do takmer tridsiatich jazykov preslávila najmä jeho monumentálna práca Ľudská tragédia, ktorá zachytáva ruskú revolúciu od konca 19. storočia až po Leninovu smrť. Napísal knihu o krymskej vojne, kultúrny dejinám Ruska venoval knihu Natašin tanec, k jeho ďalším známym knihám patrí Šeptom o súkromnom živote v Stalinovom Rusku. Revolučné Rusko je prvým prekladom Figesovej knihy do slovenčiny.