Dnes sa stretávame s absenciou autority takmer všade: v rodinách, školách, na pracoviskách..., mnohí ľudia nerešpektujú zákony, tradície a konvencie, spoločenské a mravné normy (ktoré tiež majú, alebo by mali mať autoritu). Niektorí svoj odpor k autoritám dávajú ostentatívne najavo, napr. svojím správaním sa na verejnosti, svojím oblečením a pod. A pri tomto demonštratívnom ignorovaní, poprípade potupovaní autorít (žiak pri ponižovaní učiteľa, vodič pri ignorovaní dopravných prepisov, podnikateľ pri daňovom podvode, sexuálny deviant pri účasti na „pride proteste“ atď.) sa cítia dokonca ako „hrdinovia“. No nielenže sa tak cítia oni, tak ich vníma neraz aj ich okolie. Ale predsa všetko toto je znakom vážnej (možno smrteľnej) choroby spoločnosti, v ktorej žijú takíto „hrdinovia“. Autor je presvedčený, že ono (takmer) všeobecné ignorovanie autorít (so všetkými dôsledkami) má príčinu v sekularizácii (presnejšie v ateizácii) spoločnosti v krajinách západnej (a strednej ) Európy: Veď ak je možné ignorovať najvyššiu autoritu – Boha, prečo potom rešpektovať iné (nižšie) autority? (NB keď ich autorita – napr. autorita rodičov, učiteľov, „vrchnosti“ – sa často opiera práve o tú najvyššiu autoritu). Ľudská spoločnosť je zložitý systém. A v každom systéme (biologickom, technickom i spoločenskom) platia isté zákonitosti vo vzťahoch medzi riadiacimi a riadenými prvkami. Ak sa tieto vzťahy narušia, vzniknú problémy, v krajnom prípade i zánik systému. No a neakceptovanie autority (riadiaceho prvku, resp. systému), neposlušnosť – to nie je nič iné ako hrubé porušenie normálnych (zákonitých) vzťahov v systéme. Preto je tak dôležité obnoviť normálne vzťahy v systéme – v našej spoločnosti: rešpektovať autoritu (pokiaľ ide o skutočnú autoritu, a nie o nejakú „pseudoautoritu“) a poslúchať (ak príkaz nie je v rozpore s pravidlami danými najvyššou autoritou). O tom všetkom (Ako to je? Prečo je to tak, ako to je? Ako sa v tom orientovať? Ako a čo konať, aby to nebolo tak, ako to je?) je táto kniha.