V poetickej tvorbe Miroslavy Dudkovej (1979) cítiť jemný a citový aspekt. Poetka často ťažisko sústreďuje na obraz, ktorý druhotne vytvára pocit, inokedy autorka buduje priamo na pocitoch. Rada pracuje aj s náladami. Veľký priestor dáva všedným náladám dňa, niekedy reflexívnym, inokedy upozorňuje, že sú len povrchom, ktorý má svoje hĺbky. Spomeňme aj básne, ktoré sú príbehmi: často vedú od smútku, samoty, melanchólie k stretnutiu, láske, ale následne aj k chladu, zraneniu, a tak autorka konštatuje, že verná je len báseň. Poézia Miroslavy Dudkovej celkovo vytvára zápisy vnútorného sveta. Pominuteľné poryvy, city, nálady a pocity pretavuje do zvečnenej podoby básne, a tak ostávajú verné v oboch zmysloch tohto slova. Autorka je pôvodom z Nového Sadu, ale po štúdiu na Slovensku tu ostala aj pôsobiť. Knižne vydala poému Suchý rok (2003) a zbierku poézie Nahá myseľ (2009). Básne uverejňovala aj v časopisoch Vzlet a Nový život a dostala za ne viaceré ocenenia, počnúc cenami Literárneho Kežmarku v rokoch 1994 - 1997, až po cenu Maše Haľamovej v roku 2008. Zbierka je určená záujemcom o modernú poéziu.