Existencia dvoch po sebe idúcich období totalitných režimov: prvej Slovenskej republiky s kresťansko-nacionálnou ideológiou a Československej socialistickej republiky, s ideológiou marxizmu-leninizmu, spôsobila, že z pera historikov výchovy vychádzali v druhej polovici 20. storočia publikácie viac či menej poznačené ideologickým odkazom doby. To spôsobilo prerušenie kontinuity rozvíjajúcej sa pedagogiky, školstva, výchovy a vzdelávania a tiež historiografie na Slovensku, ktoré v medzivojnovom období zažívali veľký progres.Verím, že naše výskumy a z nich vychádzajúce publikácie pomáhajú postupne dotvárať kontinuitu historicko-pedagogického bádania na Slovensku, ktoré malo v 40. a 50. rokoch 20. storočia dobrú kvalitu. O to sa zaslúžila najmä výrazná generácia slovenských historikov pedagogiky: Juraja Čečetka, Peter Vajcik, Vladislav Ružička, ktorých jazyková a metodologická príprava a vybavenosť bola ešte štandardná a nebola ideologicky poznačená. Reflexia druhej polovice 20. storočia spojená s obdobím socializmu je výzvou. Toto obdobie nie je ľahké mapovať a hodnotiť, ak ho však neprebádame so všetkými jeho pozitívami a negatívami a nepodrobíme analýzam a následným diskusiám, ťažko sa úprimne vyrovnáme s touto etapou našich dejín a otvorene postavíme k výzvam, ktoré pre pedagogiku, školstvo a vzdelávanie prináša súčasnosť. Verím, že predkladaná publikácia môže napomôcť splneniu tohto cieľa a vyplní doteraz prázdne miesto tohto úseku novodobých slovenských dejín.