Vo Svete bez nás Alan Weisman originálnym spôsobom pristupuje k problematike vplyvu človeka na Zem: žiada nás, aby sme si ju predstavili bez ľudí. Jeho základným východiskom teda nie je to, ako vplýva človek na životné prostredie, ale ako sa životné prostredie, a vo všeobecnosti príroda, vysporiada s našimi výtvormi, ak by sme ich ponechali samé na seba. Vo svojom obšírnom rozprávaní, v ktorom čerpá z odborných znalostí vedcov zaoberajúcich sa atmosférou, umeleckých reštaurátorov, zoológov, pracovníkov ropných rafinérií, astrofyzikov, paleontológov či náboženských vodcov ukazuje, ako by sa bez človeka zrútila a napokon zanikla naša masívna infraštruktúra. Ktoré každodenné predmety možno zostanú zvečnené v podobe skamenelín? Ako z rozdrvených medených potrubí a drôtov vzniknú sloje červenkastej horniny? Prečo naše prvé stavby vydržia najdlhšie a existuje vôbec nejaký ľudský výtvor, ktorý si napokon príroda nepokorí? Weismanovo rozprávanie vyústi do radikálneho, no presvedčivého riešen