Osud Sabine Kueglerovej je jedným z najneobyčajnejších našej doby. Keď mala päť rokov, odišla spolu s rodičmi a dvoma súrodencami do Západného Irianu v Indonézii. Život medzi domorodcami v pralese sa blonďatému dievčatku zapáčil na prvý pohľad. Naučila sa loviť, liezť po stromoch, plávať v riekach, ktoré sa hemžili krokodílmi. Vedela vyrobiť luk, šípom zabiť jedovatého pavúka či rozložiť oheň bez zápaliek. Namiesto hranolčekov jedla pražený hmyz a žula netopierie krídla. Spoznala, aká krutá dokáže byť príroda, ale tiež, čo znamená vojna a nenávisť medzi ľuďmi. Vyrastala v kmeni Fayu, povestnom kanibalizmom a neskutočnou brutalitou. Napriek tomu sa zblížila s deťmi tohto kmeňa - stali sa pre ňu bratmi a sestrami. V sedemnástich rokoch poslali rodičia Sabine do Švajčiarska dokončiť školské vzdelanie. Pre dievča, ktoré sa považovalo za členku kmeňa Fayu, to bola katastrofálna zmena. "Až tu som spoznala, čo je strach," vyhlásila. Všetko bolo pre ňu nové - nevedela, ako nakupovať, zdraviť ľudí, prejsť cez ulicu. Dnes, po rokoch strávených v Európe, sa už civilizácii zdanlivo prispôsobila. Napriek tomu sa jej za domovom v džungli stále cnie. Túži sa tam vrátiť a nájsť odpoveď na pálčivú otázku, kam patrí a kto vlastne je - Fayu, alebo Európanka?