Augustín Ráth (*2. jún 1873, Ružomberok - 12. marec 1942, Bratislava) patrí medzi najvýznamnejšie slovenské právnické osobnosti prvej polovice 20. storočia.Svoju právnickú dráhu začal ako advokát v Ružomberku, neskôr pôsobil v Námestove a Bratislave. Jeho aktivity boli širokospektrálne. Popri advokátskej činnosti založil noviny Orava a bol aj šéfredaktorom Slovenských ľudových novín. Pôsobil v Správnej rade Úvernej banky a zapojil sa i do volieb. Vedecká práca Augustína Rátha pod názvom Práva medzi mužom a ženou v Uhorsku položila základy právnej vedy na Slovensku. V roku 1907 sa stal spolupracovníkom renomovaného českého náučného slovníka - Ottův slovník náučný. Počas prevej svetovej vojny pôsobil ako sudca v Novom Sade, neskôr v Kruševaci. Po skončení vojny pracoval na juhoslovanskom Ministerstve spravodlivosti v Belehrade. Mal na starosti kodifikáciu zákonov. Za túto jeho činnosť mu udelili vyznamenanie Rad sv. Sávu tretej triedy. Po návrate do Československa prednášal na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe, kde sa v roku 1920 habilitoval. Zároveň pracoval aj na Ministerstve unifikácie v Prahe vo funkcii prednostu odboru. v roku 1921 ho prezident republiky menoval za profesora občianskeho práva. Patril medzi zakladateľov Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a bol jej prvým dekanom. V školskom roku 1921/1922 sa stal prvým slovenským rektorom UK. Augustín Ráth zastával viaceré významné funkcie v slovenských vedeckých spoločnostiach. Bol predsedom pobočky Štátovedeckej spoločnosti v Bratislave a od roku 1926 až do jej zániku v roku 1938 predsedom Učenej spoločnosti Šafárikovej. Na Právnickej fakulte UK pracoval do konca života.