Moderné knižnice sveta: Seattle Central Library - 11 poschodí civic space

Seattle má zvláštnu energiu. Na jednej strane domov technologických gigantov, na druhej strane miesto, kde ľudia stále veria verejnému priestoru, komunite a tomu, že mesto má byť pre všetkých

Moderné knižnice sveta: Seattle Central Library - 11 poschodí civic space

 

A práve tu, uprostred centra, stojí knižnica, ktorú si nejde pomýliť s ničím iným. Keď sa pred vami objaví Seattle Central Library, máte skoro pocit, že ste narazili na stavbu z budúcnosti. Niekomu pripomína kryštál, inému sklenenú pavučinu alebo zvláštne poskladanú hromadu geometrických objektov. Keď sa pred vami objaví Seattle Central Library, máte skoro pocit, že ste narazili na stavbu z budúcnosti. Niekomu pripomína kryštál, inému sklenenú pavučinu alebo zvláštne poskladanú hromadu geometrických objektov. Jedno je ale isté. Dážď, technológie, prudké kopce a mesto, ktoré má zvláštnu schopnosť pozerať sa stále trochu dopredu. Seattle býva spájaný s technologickými gigantmi, kaviarenskou kultúrou i alternatívnou hudbou, ale medzi mrakodrapmi centra stojí stavba, ktorá už viac ako dvadsať rokov pripomína, že knižnica môže byť jedným z najodvážnejších miest v meste.

 

Stojí priamo v centre Seattlu na prudko svahovitom teréne a jej výrazná silueta okamžite priťahuje pohľad. Fasádu tvorí rozsiahla sieť skla a ocele v takzvanom diagrid systéme, teda diagonálnej konštrukcii, ktorá pripomína diamantový vzor. Na rozdiel od bežných budov, kde nosné prvky väčšinou miznú za múrmi, tu konštrukcia vystupuje von a stáva sa súčasťou identity domu. Cez deň budova odráža mesto okolo seba a mení sa podľa počasia. Večer začína žiariť a odhaľuje svoj vnútorný život. Človek si pri pohľade na ňu skoro hovorí, ako táto vec vlastne drží pohromade. A presne to bol zámer architektov. Seattle na prelome tisícročia riešil, ako má vyzerať knižnica vo svete internetu. Mesto rýchlo rástlo, stará centrálna knižnica z roku 1960 prestávala kapacitne stačiť a navyše nespĺňala bezpečnostné štandardy pre seizmicky aktívnu oblasť. Namiesto drobnej rekonštrukcie ale Seattle zvolil oveľa ambicióznejšiu cestu. Obyvatelia v referende schválili takmer 200 miliónov dolárov na vznik novej centrálnej knižnice v rámci programu „Libraries for All“. Až trochu symbolicky, v čase, keď mnoho ľudí začínalo veriť, že internet knihy vytlačí, sa mesto rozhodlo investovať do fyzického priestoru na čítanie, vzdelávanie a stretávanie.

 

Architektonickú súťaž vtedy vyhralo štúdio OMA vedené holandským architektom Rem Koolhaas spoločne s partnerom Joshuom Prince-Ramusom. Pokiaľ architektúru trochu sledujete, meno Koolhaas možno poznáte. Patrí medzi najvplyvnejších architektov súčasnosti a jeho prístup býva často odvážny, niekedy až provokatívny. Seattle mal byť experimentom, čo sa stane, keď knižnicu prestaneme chápať ako tichú inštitúciu s nekonečnými radmi regálov a začneme ju vnímať ako živý mestský organizmus. A my vás zase vezmeme dovnútra. Chcete?

 

Prvý dojem je zvláštny. Máte pocit pohybu. Akoby vás budova sama jemne nabádala pokračovať ďalej. Architekti tu pracovali s myšlienkou „programmatic stacking“, teda vrstvením rôznych funkcií nad seba. Každá časť budovy dostala inú energiu, inú rolu aj inú atmosféru. Knižnica tak nepôsobí ako jednotný priestor, ale skôr ako malé mesto vyskladané do výšky. Vnútri rýchlo pochopíte, že orientácia tu funguje trochu inak, než sme zvyknutí. Priestory sa prekrývajú, otvárajú jeden do druhého a vytvárajú nečakané priehľady. Betónové jadrá budovy kontrastujú s obrovskými sklenenými plochami a diagonálna konštrukcia sa prepisuje takmer všade. Architekti sa nesnažili priestor uhladiť alebo skryť technické vrstvy stavby. Naopak, konštrukcia, potrubie aj niektoré technické prvky zostávajú priznané. Výsledkom je surovejšia estetika, ktorá pôsobí trochu industriálne, trochu futuristicky a prekvapivo príjemne ľudsky.

 

Jedným z najzaujímavejších architektonických prvkov celej budovy je takzvaná Book Spiral, teda knižná špirála. Hneď vám dôjde, prečo sa o Seattle Central Library učia na školách architektúry. Namiesto tradičného rozdelenia kníh do niekoľkých oddelených poschodí vytvorili architekti súvislú rampu rozprestretú cez štyri podlažia. Literatúra je tu radená podľa Deweyho desatinného systému a vy môžete doslova prechádzať ľudským poznaním bez jediného prerušenia. Veda postupne prechádza do filozofie, histórie, umenia alebo sociológie a vy len pomaly bez schodov a bez výťahov stúpate nahor. Len tak idete a pritom objavujete. Knižnica pritom pracuje aj s konceptom transparentnosti. Rozsiahly sklenený plášť privádza dovnútra veľké množstvo denného svetla a vytvára silný vzťah medzi interiérom a mestom. Sedíte vo vnútri a zároveň stále trochu vnímate Seattle okolo seba. Dážď na skle, pohyb ulíc, meniace sa svetlo počas dňa. Vo vyšších poschodiach sa navyše otvárajú výhľady na panorámu mesta aj okolité kopce.

 

Jedným z najpríjemnejších priestorov celej budovy je obrovská čitáreň, ktorú miestni prezývajú „living room of the city", teda obývačka mesta. A niečo na tom naozaj je. Ľudia tu pracujú na notebookoch, niekto si číta, ďalší čaká na schôdzku alebo len sedí pri okne. Priestor pôsobí pokojne, hoci okolo prúdia stovky ľudí denne. A možno práve tu si človek pripomenie, aké vzácne sú miesta, kde môžete jednoducho len tak.

 

Budova má jedenásť poschodí a každé funguje trochu inak. Nájdete tu verejné počítače, konferenčné miestnosti, detské oddelenie, vzdelávacie programy aj priestory pre komunitné stretávanie. Knižnica sa postupne stala dôležitým civic space, teda občianskym verejným priestorom, kde vedľa seba prirodzene fungujú študenti, turisti, seniori, ľudia bez domova aj zamestnanci miestnych technologických firiem. Seattle Central Library ani nikdy nechcela byť iba knižnicou. Keď sa knižnica otvorila v roku 2004, reakcie boli intenzívne. Niektorí kritici ju označovali za extravagantný experiment, iní ju okamžite začali oslavovať ako novú architektonickú ikonu mesta. A potom prišli skutoční používatelia a začali v nej prechádzať, pracovať, čítať, schádzať sa. A ukázalo sa, že aj odvážna architektúra môže fungovať ako každodenná súčasť života. >Dnes patrí Seattle Central Library medzi najvýznamnejšie knižnice súčasnej architektúry a často sa objavuje v rebríčkoch najzaujímavejších verejných budov sveta. Pripomína, že mestá potrebujú miesta, ktoré ľudí prepájajú, podporujú zvedavosť a dávajú priestor premýšľaniu.

 

Pre nás v Reštóriu je Seattle krásnym dôkazom toho, že knihy majú svoje miesto aj vo svete obrazoviek. A že keď im vytvoríme inšpiratívne prostredie, ľudia za nimi prídu radi. Mohlo by sa zdať, že si s knižnicami trochu lezieme do kapusty. Ony knihy požičiavajú, my ich posielame ďalej. Lenže v skutočnosti stojíme na rovnakej strane. Na strane príbehov, ktoré majú pokračovať. Či už vo futuristickej sklenenej budove uprostred Seattlu, v malej komunitnej knižnici alebo doma na gauči s knihou, ktorá už pred vami stihla prežiť niekoľko životov.

 

Oficiálne stránky knižnice sú tu.