Moderné knižnice sveta: Library of Birmingham - záhrady nad mestom

Birmingham býva často spájaný s priemyslom, kanálmi, červenými tehlami. Ale stačí zabočiť za roh a objavíte miesto, ktoré vám úplne zmení názor. Presne tak pôsobí Library of Birmingham. Stavba, ktorá vyzerá trochu ako moderný palác, trochu ako obrovská šperkovnica a trochu ako niečo, čo som spadlo z budúcnosti. A pritom stojí priamo v srdci mesta, vedľa divadla, koncertných sál a verejných priestranstiev, ako by tam bola odjakživa. Už pri prvom pohľade človek chápe, že toto nebude obyčajná knižnica. Keď prichádzate cez Centenary Square, budova sa pred vami postupne otvára. Fasáda tvorená tisíckami kovových kruhov vytvára zvláštnu ornamentálnu sieť, ktorá sa mení podľa svetla aj počasia. Architekti chceli, aby budova niesla niečo z identity mesta. Kruhové kovové ornamenty na fasáde nie sú len dekorácie, ktoré odkazujú na priemyselnú históriu Birminghamu, ako mestá výroby kovov, strojárstva a precízneho remesla. Pripomínajú kovové súčiastky, reťaze, ozubené mechanizmy alebo prepojené štruktúry, ale aj filigránske šperky alebo jemnú kovovú čipku. Preto knižnica niekedy pôsobí skoro ako obrovská šperkovnica. Čiastočne tiež tienia sklenenú fasádu, pomáhajú regulovať svetlo a teplo a vytvárajú zaujímavú hru svetiel vo vnútri budovy. Za návrhom stojí holandské štúdio Mecanoo vedené architektkou Francine Houben, ktorá o knižniciach hovorí skoro poeticky. Veria, že budovy majú pôsobiť na zmysly, že človek nemá len vojsť a orientovať sa, ale aj niečo cítiť. Teplo materiálov, svetlo, zvuk a atmosféru miesta. Poďme ale už dovnútra.

Vojdete hlavným vstupom a prvý pocit je prekvapivý. Hoci ste v jednej z najväčších verejných knižníc v Európe, priestor nepôsobí chladne ani prehnane monumentálne. Je otvorený, plný pohybu a svetla. Ľudia sedia s notebookmi, deti pobehujú, niekto čaká na schôdzku, iný si číta v rohu. Máte pocit, že ste prišiel k niekomu domov. O to sa architekti snažili. Birmingham dlho hľadal novú identitu. Mesto, ktoré kedysi stálo na priemysle, sa postupne menilo a hľadalo nové kultúrne ťažisko. Staršia knižnica prestávala stačiť a mesto chcelo niečo ambicióznejšie. Priestor, ktorý spojí vzdelávanie, kultúru, komunitu a každodenný život dohromady. Knižnica sa mala stať spoločenským srdcom mesta. Miestom, kde sa ľudia učia, stretávajú a zdieľajú spoločný priestor bez rozdielu veku alebo pôvodu. A v Birminghame, ktorý býva označovaný za jedno z najviac multikultúrnych miest Veľkej Británie, to dávalo veľký zmysel. Architektka Francine Houben tvrdí, že dobrá knižnica funguje ako spoločenské srdce mesta. Nejde len o knihy alebo médiá, ale aj o pocit spolupatričnosti. Budova bola otvorená v roku 2013 a od začiatku vzbudzovala silné emócie. Jedni ju milovali, druhí si zvykali. Stavba bola odvážna. Knižnica totiž skrýva niečo, čo by ste možno v centre rušného Birminghamu úplne nečakali. Záhrady vysoko nad mestom.

Najskôr sa vydáme do takzvanej Secret Garden na siedmom poschodí. Názov sedí, smerovky nie sú úplne výrazné, a tak treba hľadať a človek má skoro pocit, že ide za nejakým tajomstvom. A potom vyjdete von a príde veľké wow. Pred vami sa otvorí panoráma Birminghamu. Električky dole vyzerajú skoro ako hračky, medzi budovami sa vinie mesto a človek si uvedomí, koľko zelene a priestoru Birmingham vlastne má. O pár poschodí nižšie nájdete ďalšiu záhradu a úplne hore aj vyhliadkový priestor, odkiaľ sa mesto otvára ešte viac. Práve tieto verejne prístupné terasy patria k najmilším prekvapeniam celej knižnice. Sedíte na lavičke medzi rastlinami, pod vami mesto a okolo ľudia, ktorí si len prišli oddýchnuť. Niekto si číta, niekto fotí panorámu. Krása! Vnútri knižnice pokračuje dobrodružstvo ďalej. Priestory sú navrhnuté tak, aby podporovali rôzne spôsoby používania. Tiché študovne, otvorené pracovné priestory, detské oddelenia, kultúrne programy, verejné akcie aj prepojenie s vedľajším divadlom REP. Zdieľané foyer oboch budov vytvára prirodzené kultúrne centrum, kde sa mieša divadlo, vzdelávanie a každodenný život. A potom sú tu poklady, ktoré možno prekvapia aj milovníkov literatúry. Knižnica ukrýva slávnu Shakespeare Memorial Room, nádhernú historickú čitáreň pôvodne vytvorenú už v 19. storočí, ktorá bola starostlivo prenesená zo starej knižnice do novej budovy. Človek tak prechádza medzi modernou architektúrou a zrazu vstúpi do priestoru plného tmavého dreva, histórie a ticha. Ako by ste na chvíľu preskočili v čase.

Veľkou témou knižnice je aj identita mesta. Birmingham chcel vytvoriť priestor, ktorý bude odrážať minulosť aj budúcnosť. Históriu priemyslu, rôznorodosť komunít aj nové kultúrne ambície. Francine Houben o projekte uvažovala ako o spojení moderny s dedičstvom mesta. Vedľa seba tu stoja rôzne architektonické éry a knižnica sa ich snaží prepojiť do jedného prirodzeného celku. len za knihami, ale prichádza pracovať, učiť sa, stretávať sa alebo si jednoducho na chvíľu sadnúť do priestoru, ktorý pôsobí inšpiratívne. Pre nás v Reštóriu je Birmingham krásnou pripomienkou toho, že knižnica môže byť miestom, ktoré drží mesto trochu pohromade. Priestorom, kde sa vedľa seba prirodzene stretávajú rôzne generácie, kultúry i príbehy. Mohlo by sa zdať, že si s knižnicami trochu lezieme do kapusty. Ony knihy požičiavajú, my ich posielame ďalej. Lenže v skutočnosti stojíme na rovnakej strane. Na strane príbehov, ktoré si zaslúžia pokračovať. Či už pod strechou modernej knižnice, v tajnej záhrade nad Birminghamom alebo doma pod dekou s knihou, ktorá už pred vami stihla prejsť niekoľkými životmi.