Michaela Klevisová - Česká detektívka svetového formátu
Michaela Klevisová sama hovorí, že v krimi románe musia byť všetky postavy podozrivé a mať nejaké negatívne vlastnosti. Toto je autorkin umelecký kompas.

Michaela Klevisová vyrástla v rodine novinárky a spisovateľa a doma sa podľa nej „šlo pracovať“ tak, že sa sadlo k písacím strojom a písalo. Chcela študovať psychológiu; namiesto toho sa z nej po rodičoch stala novinárka a spisovateľka. Psychológiu však veľmi často využíva vo svojich knihách – nájdete v nich vzťahy, skryté staré motivácie, neviditeľné trhliny medzi ľuďmi a tu i tam v rámci týchto peripetií niekto zomrie.
dnes je ako päťdesiatročná uznávanou spisovateľkou, no už od malička milovala detektívky, predovšetkým tie bez krvi a masakrov. Prvý román napísala v piatich rokoch a bol o morčatách. Prvá detektívka, ktorú čítala, bola od Agathy Christie. Tými sa podľa všetkého necháva ovplyvňovať dodnes – namiesto explicitného násilia stavia na prostredí, vzťahoch a charakteroch. Sama hovorí, že pre ňu prostredie hrá veľmi dôležitú rolu. Vždy najprv rozhodne, odkiaľ príbeh bude, a až potom premýšľa, čo by sa tam mohlo stať. Aj čitatelia ju milujú práve pre atmosféru, ktorú jej knihy majú.
Žurnalistiku vyštudovala na Karlovej univerzite a od roku 1997 sa písaním živí. Miluje cestovanie (hlavne na sever) a od detstva ju fascinuje svet konských dostihov. V literatúre prerazila sériou prípadov s vyšetrovateľom Jozefom Bergmanom; za prvotinu Kroky vraha získala Cenu Jiřího Marka, rovnaké ocenenie si odniesol aj román Dom na samote. Odskočením z klasickej detektívky je jej šumavský román o zločine Prekliaty kraj z roku 2021. A netreba zabudnúť na jej tri poviedkové zbierky o ľuďoch a ich mačkách.
Letný slnovrat je prvý prípad komisárky Terezy Fabiánovej a dobre ukazuje, ako vie Michaela Klevisová vierohodne opísať atmosféru fiktívnych dedín. V malých obciach každý pozná každého – a to sa v detektívkach hodí, presne potrebujú, aby boli všetci naokolo nejako potenciálne podozriví.
A prečo práve slnovrat a pohanské rituály? Autorka je podľa toho, čo o sebe hovorí v rozhovoroch, realistka s nohami pevne na zemi a o mágiu sa osobne nezaujíma. Motív vraj prišiel až počas rešerší, keď zistila, že novodobí pohania najdlhší deň v roku slávia a prisudzujú mu zvláštnu moc. Okamžite v tom videla silnú tému. A nemýlila sa.
Komisárka Tereza Fabiánová rozhodne nie je stereotypná. Michaela Klevisová sa pri nej zámerne vyhýba všetkým klišé, ktoré sa nám vybavujú zo skúseností s najrôznejšími detektívnymi príbehmi. Tereza je pokojná, vyrovnaná, slušná a pritom vnútorne veľmi silná. Na kriminálku išla z úcty k dobrým ľuďom a z vôle čeliť tým zlým. V tom dosť pripomína knižného „kolegu“ Bergmana. Získa si nás svojím rešpektom k obetiam, trpezlivosťou a nedôverou k jednoduchým odpovediam
Medziľudské vzťahy na dedinách pozná autorka z detstva u starých rodičov na malej vsi, rovnako ako zo života na pražskom predmestí plnom záhrad, kde sa novinky šíria rýchlejšie než vietor. Preto sa v knihách Michaely Klevisovej tak darí klebetám pri plote, starým krivdám aj tichým spojenectvám. Autorka otvorene hovorí, že scény o psychológii postáv a vzťahoch píše najradšej; samotná kriminálna konštrukcia ju baví menej – o to viac však dbá na logiku a fakty.
Bergman žije a možno sa stretne s Terezou. Ďalší jeho prípad má autorka rozpísaný – vraj si pri písaní Letného slnovratu uvedomila, ako sa jej po ňom cnie, a čitatelia sa naň stále pýtajú. Náznak „cross-overu“ s Fabiánovou visí vo vzduchu a dáva zmysel: dve generácie, dva spôsoby vyšetrovania, jeden temný vidiek.
Čo robí Michaelu Klevisovú výnimočnou? Nesmluvavá práca s podozrením a dôvera v inteligenciu čitateľa. V jej svete môže mať motív každý, preto nik nie je len dobrý. Žiadna lacná brutalita, ale tlak prostredia, drobné poranenia vo vzťahoch a napätie, ktoré rastie z toho, čo ľudia skrývajú. Pridajte presné kulisy, civilný jazyk a rešpekt k faktom – a vyjde vám skvelá česká známa krimi, ktorá nie je len hádankami, ale prieskumom malomestského svedomia.
Milujete detektívky, kde namiesto farebných neónov a barov vlhne tráva za stodolu? Kde sa pravda šepká po omši za kostolom a kde najdlhší deň v roku vrhá najdlhší tieň? Potom siahnite po Letnom slnovrate alebo po akomkoľvek ďalšom diele tejto skvelej autorky. Toto je čítanie pre tých z vás, ktorí ocenia atmosféru, vzťahy a jemnú psychológiu viac než brutálne obrazy násilia.
U nás sa jej diela nikdy dlho neohrejú, ale strážny pes vám ich spoľahlivo postráži. Knihy Michaely Klevisovej u nás na Restoriu nájdete tu.
Čítajme spolu, leťme spolu do príbehov. Restorio vám dá krídla.