Meg, Jo, Beth a Amy, štyri podoby ženstva v Malých ženách
Na Malých ženách je podľa nás krásne, že ponúkajú štyri rozdielne ženské cesty, ktoré sa niekedy stretávajú, niekedy si odporujú, ale dohromady tvoria oveľa širšiu mapu, než bolo vo vtedajšej literatúre obvyklé.
Jo March je z celého románu najsilnejšou a najdiskutovanejšou postavou, pretože v sebe nesie napätie medzi tým, čo od nej spoločnosť čaká, a tým, čo sama cíti ako pravdivé. Je inteligentná, vtipná, impulzívna a od začiatku má silný odpor k tomu, čo sa všeobecne považuje za úzku definíciu ženskosti. Nezaujíma ju pôvab ako hodnota ženy pre okolie, nechce byť uhladeným dievčaťom pripraveným na vydanie a veľmi skoro si je istá, že písanie pre ňu nie je len záľuba ale spôsob existencie. Práve v Jo je najsilnejšie prítomná sama autorka Louisa. Nehľadajte ale nejaký zjednodušený autoportrét, uvidíte skôr archetyp otázky, ktorú si Alcott niesla životom. Ako môže žena spojiť city, rodinu a zodpovednosť s vlastnou tvorivosťou a slobodou? Jo túži po láske a vzťahoch, ale nechce, aby sa jej život točil len okolo toho, komu bude patriť. O to zaujímavejší je jej vývoj. Jej sila sa rodí pozvoľna zo stretov, chýb, strát a postupného zrenia. Keď odmietne Laurieho, nejde o romantické gesto, ale o veľmi dôležitý moment potvrdenia jej vlastnej identity. Jo dôjde k tomu, že odmieta vo vzťahu poprieť seba samého a tým sa stáva jednou z najmodernejších literárnych hrdiniek 19. storočia. Jej cesta k písaniu je rovnako dôležitá ako jej cesta k láske. Na začiatku píše dramatické a efektné diela, neskôr sa ale jej písanie premení na niečo osobnejšie, pravdivejšie a hlbšie. Alcott sa nám čitateľom veľmi jemne snaží ukázať, že umelecké vyjadrenie rastie spolu s tvorcom. Jo sa naučí vyjadriť sa presnejšie a pravdivejšie, a tak dospieva a rastie.
Amy March býva často vnímaná ako tá povrchnejšia, elegantnejšia a viac spoločensky orientovaná sestra, ale ona je pritom aj extrémne zaujímavou postavou. Alcott ju vykresľuje ako protiklad k Jo, ale zároveň tiež predstavuje jednu z najzaujímavejších štúdií ženského rastu v celom románe. Amy od začiatku veľmi dobre chápe, že svet ženy posudzuje predovšetkým podľa vzhľadu, správania, vkusu a spoločenskej obratnosti. Zatiaľ čo Jo sa voči týmto pravidlám vymedzuje, Amy sa ich učí čítať a používať. Využíva skrátka veľmi obratne iný druh inteligencie. Jej vývoj je pozoruhodný. Sledujeme, ako z detskej ješitnosti Amy postupne vyrastá do ženskosti s obdivuhodnou disciplínou, sebareflexiou a kultivovanosťou. Keď si uvedomí, že sa z nej nestane veľká umelkyňa, neznamená to pre ňu tragédiu, ale len skutočnosť, ktorú treba prijať. To, ako Amy dokáže zrelo prehodnotiť vlastný sen bez sebaľútosti a dramatických gest, je mimoriadne silný moment. Zaujímavé je aj jej manželstvo s Lauriom, ktoré býva niekedy čitatelia prijímané s rozpakmi. Aj tu ale vidíme Amyinu zrelosť. Vytvorili vzťah, ktorý stojí na rovnováhe a kompatibilite. Amy do románu vnáša veľmi dôležitú myšlienku, že ženská sila nemusí mať len podobu vzbury, ale aj elegancie, sociálnej gramotnosti, sebadisciplíny a schopnosti pohybovať sa vedome vo svete.
Meg býva vedľa Jo a Amy často skôr nenápadná, ale aj ona robí ťažké voľby a kladie si rovnaké otázky. Aj Meg túži po kráse, pohodlí a istote, pretože vyrastala s vedomím strateného spoločenského postavenia. Veľmi dobre si pamätá, že ich rodina kedysi mala viac, a tento pocit straty v nej zostáva. Keď potom vstupuje do manželstva s Johnom Brookom, musí sa vyrovnať s realitou obyčajného života a s radom každodenných rozhodnutí, tvrdou prácou a mnohými obmedzeniami. Meg na výzvach rastie. Alcott jej cestu popisuje ako proces, v ktorom sa Meg učí, čo znamená láska v podmienkach obmedzených prostriedkov a osobnej zodpovednosti. Meg v románe ukazuje, že aj tradičnejšia ženská cesta môže byť hlboká a plná náročného vnútorného rozhodovania. Meg všetko zvláda v tichosti, s vytrvalosťou prijíma stereotypnú každodennosť bez veľkých gest.
Beth je z celého románu najmenej orientovaná na presadenie v spoločnosti a býva vnímaná ako morálne srdce príbehu. Jej postava stelesňuje láskavosť, jemnosť a obetavosť, ale aj krehkosť. Beth akoby od začiatku stála trochu bokom od sveta ambícií, súťaže a spoločenského diania. Jej prítomnosť vytvára v rodine zvláštny pokoj. Beth je dôležitá aj pre Jo, pretože práve strata Beth zásadne premení pohľad Jo na život, lásku aj písanie. Vďaka Beth román získava citovú hĺbku, bez ktorej by sestry Marchovej neboli úplné.
Teta March je v románe tiež nesmierne zaujímavou postavou, pretože reprezentuje starší spoločenský systém postavený na majetku, autoritách, spoločenskom postavení a správneho správania, v protiklade k svetu vnútorného rastu, hľadania a postupnej premeny. Teta March je pripomienkou, že spoločenské štruktúry majú konkrétne tváre, a že práve vďaka nim musia mladšie ženy hľadať vlastné miesto vo svete. Je zaujímavé, že nakoniec práve ona odovzdá Jo majetok, ktorý jej umožní vytvoriť niečo nové. Starý svet tak nečakane poskytne priestor svetu novému.
Ktorá zo sestier Marchových je najbližšia vám? Jo, Amy, Meg, alebo Beth?
Knihy od Louisa May Alcott máme v ponuke skôr v anglickom origináli. Pokiaľ bude ale slovenské alebo české vydanie nedostupné, náš strážny pes vám ho bezpečne postráži. Knihy od Louisa May Alcott u nás na Restorio nájdete tu.
Čítajme spolu, leťme spolu do príbehov. Restorio vám dá krídla.