Malý princ, Exupéry a fenomén detského pohľadu na svet

Možno Malého princa poznáte ako milú knižku o chlapcovi z planétky s ružou. Možno ako povinné čítanie, možno z citátu na hrnčeky, diári a instagramových postoch. Kto toto dielo ale naozaj čítal, vie, že Malý princ nie je nežné story o láske a hviezdach, ale vlastne veľmi hlboké existenciálne zamyslenie. A po prečítaní dnešného blogu už budete vedieť, z čoho sa príbeh zrodil. Čo si zo školy pamätáte o jeho autorovi? Že bol spisovateľ a letec, že? Poďme sa teda spolu prejsť rozprávkovým krajom jeho života a možno vás niečím prekvapíme. Čo vy na to?

 

 

Celým menom sa volal Antoine Marie Roger de Saint-Exupéry. Narodil sa roku 1900 vo francúzskom Lyone do starej šľachtickej rodiny. Jeho otec gróf Jean de Saint-Exupéry pracoval v poisťovníctve. Keď boli Exupérymu iba štyri roky, otec zomrel a matka Mária de Fonscolombe zostala sama s piatimi deťmi. Antoine prežil detstvo na vidieckych sídlach a zámkoch, kde mohol celé dni žiť v rozprávkovom svete tajuplných záhrad, pátrať na pôdach plných zabudnutých starožitností a kúzelnú okolitú krajinu. Zámok Saint-Maurice-de-Rémes patriaci tete Antoinovej matky bol jedným z nich. Rodina tu trávila čas od jari do jesene. Prízemie domu a nákladne zariadené komnaty boli otvorené len dospelým a malé deti do nich nikdy nesmeli vstupovať. Svet detí a dospelých mal veľmi pevné hranice. Od detstva mal veľmi úzky vzťah k svojej matke, aj keď hlavne sa o deti celoročne starali guvernantky. Profesorka z Lyonu za deťmi dochádzala raz týždenne a matka ich vyučovala hudbe. Malý Exupéry veľmi skoro začína tvoriť, písať básne a skúmať umelecký svet. Do školy nastúpil v deviatej, po cirkevnej škole rádu Bratia kresťanských škôl v Lyone prešiel do najlepšej vtedajšej školy jezuitskej internáty Panny Márie od Svätého kríža v Le Mans. Tam bývali rodičia Antoinovho zomrelého otca. Malý Antoine tam v postave dedka stretáva svojho budúceho geografa. Nebol to šťastný čas v atmosfére disciplíny a neslobody. Chcel vydávať časopis, ale ten mu jezuiti zakázali. Cez prázdniny ale žil zase slobodne a jazdil takmer každý deň na bicykli na blízke letisko. Vypytoval sa mechanikov na pilotovanie av roku 1912 sa lietadlom aj preletel.

 

Po vypuknutí 1. svetovej vojny prestúpil do novej školy Collége de la Villa Saint-Jean vo švajčiarskom Friburgu vo Švajčiarsku a zostal tam až do roku 1917. Učitelia v malebnej horskej krajine boli úplne iní ako tí v Le Mans a Exupéry tu bol spokojný. Po maturite v roku 1917 skúšal prijatie na námornej akadémii, ale to sa mu opakovane nepodarilo. Zapísal sa teda na Akadémii výtvarných umení do ateliéru architektúry. Na výkon vojenskej služby v roku 1921 nastúpil ako letecký mechanik a neskôr sa stal vojenským letcom. Lietal po svete, ale už v roku 1923 bol vážne zranený a z armády prepustený. V roku 1924 nastúpil ako predajca vo firme Saurer vyrábajúci nákladné automobily, ale za necelý rok a pol nepredal jediný automobil. Po prvom nenaplnenom zamilovaní a krátkej úradníckej praxi sa Exupéry vrátil k lietaniu a od roku 1926 lietal vyhliadkové lety nad Parížom a neskôr poštovú linku. Neskôr sa stal veliteľom základne v Cap Juby v Mauretánii. Miestni vzbúrenci tu napádali lietadlá, unášali pilotov a požadovali výkupné. Antoine sa učil arabsky, cítil sa v tom exotickom prostredí divokej prírody Afriky na brehu mora šťastný. Tam začala vznikať kniha Kuriér na juh. Od roku 1929 pracoval ako riaditeľ dopravnej spoločnosti v Buenos Aires v Argentíne. Našiel si tu priateľov a získava rytiersky Rád čestnej légie. A tiež tu spoznáva lásku svojho života Consuel Suncin de Sandoval a vzal si ju za ženu.

 

Rok 1933 bol pre Exupéryho smutný. Bál sa vývoja v Európe, zlé finančné situácie, mal problémy v manželstve a prišiel o prácu. A pri jednom skúšobnom lete u novej firmy urobil chybu a pri pristávaní na vodnej hladine sa jeho lietadlo prekotilo. V roku 1934 spolupracoval na filme o leteckej linke Air France medzi Marseille a Alžírom a bol vyslaný na prednáškové turné okolo Stredozemného mora, aby šíril slávu francúzskeho letectva. Kvôli vysokej finančnej odmene prijal výzvu na rekord preletu z Paríža do Saigonu, ale zrútil sa svojím navigátorom v líbyjskej púšti. Niekoľko dní blúdili bez vody a jedla, trpeli halucináciami a život im zachránili až beduíni. Práve táto skúsenosť sa neskôr stala jedným z hlavných inšpiračných zdrojov pre Malého princa. Denník L’Intransigeant úspešne vydával seriál o tomto dobrodružstve.

 

V roku 1936 sa Exupéry vydal do Španielska, kde vypukla občianska vojna, aby o nej napísal článok. Manželstvo dospelo k rozchodu. Začiatkom januára 1937 sa aj s lietadlom nalodil na loď a priplával do New Yorku. Ale pri štarte z Guatemaly došlo k nehode a po nej musel stráviť mesiac v nemocnici. Psychicky zničený sa vrátil do Európy a navštívil miesta dôležité pre jeho detstvo. Za román Nočný let získava literárnu cenu Prix Femina, prispieva do novín a časopisov, snaží sa pokoriť letecké rekordy, znovu havaruje a roku 1939 je ako vojak znovu povolaný k letectvu, nepodarí sa mu lietať stíhačkou. Je plný hnevu. Keď 22. júna 1940 podpísalo Francúzsko s Nemeckom ponižujúce prímerie, ktoré odovzdalo nacistom priamu kontrolu na strategickom severe a západe Francúzska vrátane Paríža a celého pobrežia s Atlantikom, bola to posledná kvapka a Exupéry odchádza do Ameriky. Žije v byte pri Central Parku a poberá autorské honoráre, je slávny a získava Národnú knižnú cenu za rok 1939.

 

S americkou armádou sa presunul do severnej Afriky a neskôr na Sardínii a Korziku. Snáď najväčšou zaujímavosťou však zostáva samotný osud autora. V lete roku 1944 sa Antoine de Saint-Exupéry napriek veku znovu zapojil do vojnových prieskumných letov. Dňa 31. júla 1944 odštartoval z Korziky k misii nad Stredozemným morom a už sa nikdy nevrátil. Zmizol teda podobne tajomne a nevysvetliteľne, ako odišiel Malý princ na konci knihy. Všetci sa len dohadovali nad miestom jeho zmiznutia, až v roku 1998 jeden rybár vylovil náramok s menom Antoina de Saint-Exupéryho av rokoch 2000-03 sa našli pri ostrove Rion zvyšky vraku jeho lietadla.

 

Príbeh malého chlapca z inej planéty Malý princ vznikol práve v čase, keď sa Exupéry nachádzal ďaleko od domova. Keď Saint-Exupéry počas druhej svetovej vojny odišiel do Spojených štátov, cítil sa vykorenený. Francúzsko bolo okupované, jeho priatelia boli rozptýlení po svete a on sám v ďalekej cudzine. A tak začal písať Malého princa. Podľa jeho priateľov, pôvodne vôbec neplánoval vytvoriť detskú knihu. Len si vraj mimovoľne kreslil na obrúsky a kusy papiera malého blonďavého chlapca so šálom okolo krku, až sa nakoniec stal hlavným hrdinom knihy. Napriek tomu, že sa za výtvarníka nepovažoval, jeho akvarelové jednoduché kresby patria k najslávnejším ilustráciám v dejinách detskej literatúry. Je to skôr tichá a miestami až nepríjemná správa o tom, čo sa stane s človekom, keď dá v živote pred životom prednosť výkonu, hromadeniu majetku, egu a kontrole nad všetkým. Od svojho vydania v roku 1943 oslovil tento príbeh o pár kapitolách stovky miliónov čitateľov a patrí k najprekladanejším knihám na svete. Napriek tomu, že v obchodoch býva zaraďovaný medzi detskú literatúru, už viac ako osemdesiat rokov dokazuje, že dokáže osloviť každého, kto si chce a dokáže klásť otázky o priateľstve, láske, osamelosti, zodpovednosti a zmysle života.

 

Žil svoj život stále rovnakým divokým a dobrodružným spôsobom ako v detstve. Udržal si tú magickú schopnosť pozerať sa na všetko týmto zvedavým objaviteľským spôsobom po celý život. Mnohokrát v ňom havaroval, padal a zase vstával. Aj keď v Malom princovi Exupéry prináša hlbokú filozofickú úvahu o ľudskom vesmíre, v ktorom každá planéta, ktorú Malý princ navštívi, predstavuje určitú ľudskú slabosť, nemoralizuje, opisuje všetko s doširoka otvorenými očami malého chlapca. Deti rýchlo intuitívne pochopia, čo s postavami v knihe nie je v poriadku, že kráľ symbolizuje túžbu po moci, domýšľavec potrebu obdivu, biznismen posadnutosť vlastníctvom a zemepisec odtrhnutie od skutočného života, a môžu premýšľať o tom, čo je pre dospelých skutočne dôležité. Malý princ pomáha deťom rozvíjať empatiu, ukazuje, že každý človek má svoj vlastný príbeh. Učí ich chápať hodnotu priateľstva prostredníctvom líšky, ktorá vysvetľuje, že vzťahy vznikajú pomaly a vyžadujú čas. Ukazuje význam zodpovednosti, keď Malý princ zisťuje, že za svoju ružu nesie zodpovednosť práve preto, že ju miluje. A predovšetkým pripomína, že veci najväčšej hodnoty nie sú vidieť očami. Saint-Exupéry akoby ukazoval, čo všetko môže z človeka vyrásť, keď stratí kontakt s pravou ľudskou detskou podstatou. Keď prestane cítiť, vnímať, starať sa, žasnúť. Keď zabudne, že život nie je závod, ale príbeh.

 

Okolo knihy sa postupne vytvoril celý kultúrny fenomén. Malý princ bol preložený do viac ako päťsto jazykov a dialektov, vrátane latinčiny, starogréčtiny ale aj mnohých domorodých jazykov. Existujú desiatky divadelných adaptácií, baletov, opier, rozhlasových hier i filmov. Veľký úspech zaznamenal najmä animovaný film z roku 2015, ktorý príbeh predstavil novej generácii detí. Vo Francúzsku vzniklo múzeum venované autorovi, po celom svete stoja sochy Malého princa a niektoré letiská, školy či knižnice nesú jeho meno.

 

Malý princ rozhodne nie je len jednou z najkrajších kníh všetkých čias. Rastie spolu s každým svojim čitateľom. Niektoré knihy totiž nestarnú, len zakaždým rozprávajú trochu iný príbeh. K najznámejším dielam A. de Saint-Exupéryho patrí vedľa Malého princa Citadela, Vojnový pilot, Kuriér na juh, Nočný let, Krajina ľudí a List rukojemníkovi. U nás nejdete knihy tohto autora tu.