Lucie Ortega - Keď fantasy otvára témy, o ktorých sa ťažko hovorí

Autorka, ktorú vám dnes chceme predstaviť, sa nezmestí do kolónok. Doslova aj obrazne. Celým menom sa volá Lucia Ortega Reyes Navrátilová. Sama sa predstavuje ako spisovateľka a kresliarka pod pseudonymom Lorena. Ale keby sme tu mali zostaviť kompletný zoznam aktivít, na obyčajnú kolónku by to tiež nestačilo. Uvidíte.

 

 

Je českou autorkou fantasy pre mladých aj dospelých. Sama svoju tvorbu charakterizuje ako pohyb na hranici fantasy a ďalších žánrov. Typické je pre ňu prelínanie fantastického a reálneho sveta, mytológie, dobrodružstva, ale zároveň psychológie postáv a vážnejšie témy. Má rada zelený čaj, dlhé prechádzky a.. podržte sa.. knihy. Žije s rodinou na malej dedine a žartuje, že až jej bude sto, odsťahuje sa do lesnej chaty s trinástimi čiernymi mačkami a vlkom.

 

 

Lucie Ortega rozhodne nebola literárnou začiatočníčkou, keď v roku 2019 uspela vo Hviezde atramentu. Prvé knihy jej vyšli už v roku 2014 a počas nasledujúcich rokov vytvorila rozsiahly fantastický knižný cyklus. Rok 2019 bol pre ňu vôbec mimoriadne úspešný. Popri víťazstve Hviezdy atramentu získala 1. miesto v Poviedke Istroconu za Iridoneu, víťaznú kategóriu súťaže Daidalos za Pútnikov súmraku, víťaznú kategóriu Tovaryšov kalamára za poviedku Mia a 3. miesto v OSKare 2019 za poviedku Gin. V roku 2020 potom Klamožravka obsadila zdieľané 4.-5. miesto v OSKare.

 

 

Jej najvýraznejší projekt je ale podľa nás séria Svetla nad močiarom, ktorá kombinuje slovanskú fantasy s prvkami heavy contemporary. Práve prepojenie fantasy s reálnymi a psychologickými témami je pre Ortegu dosť charakteristické. Každá jej kniha ale pod fantastickou vrstvou rieši aj veľmi hlbokú ľudskú tému. Svetlá nad močiarom – prvý diel, pôvodne víťazný rukopis Hviezdy atramentu, začínajú mimoriadne temne. Lena si vezme život, pretože už medzi ľuďmi nedokáže žiť. Lenže smrť nezanmená koniec, stane sa navkou a má sa premeniť na bludičku. Prvýkrát pritom nachádza niečo, čo jej v ľudskom svete chýbalo, prijatie, rodinu a miesto, kde môže byť sama sebou. Aby o nový domov neprišla, musí však dokončiť premenu tým, že do močiara privedie ľudskú obeť. Tma pod srdcom pokračuje podobne. Tentokrát sa do centra dostáva Lenina skúsenosť s tým, že bola nechceným dieťaťom a jej vysoká citlivosť. Aj tu teda fantastické dobrodružstvo slúži ako rámec pre otázku, či vlastnosť, ktorú človek považuje za svoju slabinu, nemôže byť zároveň jeho silou. Pán močiara je zvláštny prípad. Formálne ide o tretí diel, ale chronologicky je to prequel. Miesto Leny sledujeme Diviša, respektíve jeho minulosť od chvíle, keď zomrel a stal sa bludníkom Nemojem. Postupne získava moc, postavenie aj nový domov medzi démonmi prírody. Prah a jeho obyvatelia sú ohrozovaní ľudskou rozpínavosťou a snahou podmaniť si divokú krajinu. Nemoj preto ľuďom vyhlási vojnu, z krivdy, nenávisti a snahy chrániť svet, ktorý považuje za svoj domov. Šerosvit v duši, ktorý by mal vyjsť 8. 10. 2026, bude štvrtým a záverečným dielom a prvýkrát je v ňom príbeh rozprávaný z pohľadu Leny i Diviša. Autorka sama finále charakterizuje predovšetkým ako príbeh o dôvere, starých tajomstvách, nových šanciach, rodine a domove. Okolo vydania posledného dielu sa odohral veľmi zaujímavý príbeh. Séria skoro zostala nedokončená, Fragment totiž Šerosvit v duši neschválil na vydanie a Lucia bola od začiatku rozhodnutá sériu dokončiť kvôli ľuďom, ktorí ju rozčítali. Navyše medzitým začala séria vychádzať v Poľsku a Lucii pripadalo absurdné, aby poľskí čitatelia mohli raz dostať celý príbeh a českí nie. Uvažovala, že poslednú knihu vydá sama, ale potom prišiel nečakaný obrat a Šerosvit vyjde pri Mystery Press.

 

 

Veľmi zaujímavý je vznik pokračovania Svetiel nad močiarom. Ortega v skutočnosti mala pri písaní prvého dielu v hlave príbeh, ktorý sa neskôr stal Tmou pod srdcom. Povedala si ale, že by bola škoda neukázať, čo mu predchádzalo, a preto najprv napísala Svetlá nad močiarom. Neplánovala pokračovanie, ale čitatelia sami začali písať, že sa tešia na druhý diel, dostala od nakladateľstva zelenú. Svetlá nad močiarom tak pôvodne vôbec nemali byť začiatkom štvordielnej série. Príbeh sa ale postupne rozrastal, pretože Ortega zistila, že všetko, čo chce rozprávať, do plánovaného rozsahu nedostane. Kniha vyšla aj v Poľsku, kde vydavateľstvo upravilo anotáciu tak, aby z nej nebola na prvý pohľad viditeľná citlivá téma samovraždy. Lucii to priviedlo k úvahe, či by v takom prípade nebolo vhodné zaradiť aspoň trigger warnings. Tie podľa nej môžu byť dostupné čitateľom, ktorí ich potrebujú, ale zároveň umiestnené tak, aby ostatným zbytočne neprezrádzali dej. Hlavnú hrdinku Lenu zámerne napísala ako človeka, ktorý nie je ľahko milovateľný. Nechce vytvárať postavy, o ktorých si každý čitateľ automaticky povie, že je skvelá a chce byť ako ona. Má mnohom radšej morálne a psychologicky nejednoznačné postavy, s ktorými čitateľ niekedy súhlasí a inokedy by ich najradšej prepleskol. Ortega zámerne nechcela napísať cool temnú fantasy hrdinku, ale obyčajné dievča zostupujúce do podsvetia, ktoré bojuje hlavne so svojimi strachmi a hľadá vlastnú hodnotu.

 

 

Námet na samovraždu Leny vznikol tak, že Lucia narazila na článok o samovraždách mladistvých a začala premýšľať o tom, ako ľahko dospelí problémy mladých ľudí bagatelizujú. Lena v príbehu nemá len nefunkčnú rodinu, autorka jej psychológiu konštruovala spätne od samovraždy. Položila si otázku, čo sa asi muselo stať, aby sa osemnásťročný človek dostal až k myšlienke na samovraždu. Postupne tak vznikla Lenina história, v ktorej zisťujeme, že bola nechcená, že jej matka dlhodobo znižovala sebavedomie, babička suplovala materskú lásku a jej smrť tak znamena obrovskú stratu. Dôležitejšia ako samovražda je u Leny vlastne cesta od obete k vlastnej sile. Lena na začiatku zvolila útek. Séria ale potom sleduje proces, počas ktorého prestáva sama seba vnímať ako obeť, učí sa rozumieť tomu, ako funguje jej vlastná hlava, pracovať so svojou citlivosťou a problémy riešiť. Pritom Ortega pôvodne nemala vôbec v pláne písať knihu ako terapiu pre ľudí v podobnej situácii, len umožniť ostatným pochopiť, ako môže svet vyzerať z pohľadu človeka, ktorého problémy okolie považuje za malicherné. Po vydaní však zistila, že kniha skutočne niektorým čitateľom pomáha, že prostredníctvom Leny mohli spracovať vlastné skúsenosti alebo lepšie pochopiť sami seba. V druhom dieli séria potom výrazne pracuje s hypersenzitivitou. Aj tu jej čitatelia písali, že vďaka príbehu lepšie pochopili, prečo sami niektoré situácie prežívajú intenzívnejšie. Lena v druhom diele vyhľadá odbornú pomoc a berie lieky. Toto nám pre YA literatúru a destigmatizáciu starostlivosti o psychické zdravie pripadá ako veľmi zaujímavý prvok. Séria navyše vedome dospieva spoločne s príbehom. Prvé Svetlá vznikali ako Young Adult, ale potom Lena dospieva a Pán močiaru už nie je klasický YA, má dospelého protagonistu a rieši okrem iného politiku a spoločenské konflikty.

 

 

Pre nás v Restorio je zaujímavá aj ekologická linka Pána močiara, ktorá bola pôvodne ešte rozsiahlejšia a až pri editácii skrátená. Tá má mimochodom u Lucie Ortegy veľmi osobné korene. Ako dieťa jazdila na tábor obklopený nádherným lesom, ku ktorému mala hlboký vzťah. Keď sa jedného roka vrátila, les bol vyrúbaný. Zážitok v nej zostal a podľa nej sa výrazne premietol práve do Pána močiara. Prírodu nevníma len ako peknú kulisu. Zaujíma sa o konkrétne procesy ako vysúšanie krajiny, obnovu mokradí, biodiverzitu alebo premeny Šumavy, o historické okyslenie tamojších jazier a ich postupné oživovanie, návrate rysa, vysúšaní krajiny, smrekových monokultúrach a obnove prirodzeného vodného režimu. Šumavu si pre ekologické témy autorka naštudovala veľmi konkrétne. Príroda je naozaj jeden z hlavných zdrojov imaginácie Lucie Ortegy. Keď už ide hlboko do lesa, nachádza nejako samé od seba miesta, pri ktorých si začne predstavovať priechody do iných svetov.

 

 

Lucia Ortega spísala pre čitateľov na svojom webe celú sekciu Svet slovanských mýtov, kde vysvetľuje bytosti a motívy, ktoré používa vo Svetloch nad močiarom. Pracuje napríklad s bludičkami, bludníkom, Jednookou Liho, antsybalom, vodníkom a množstvom ďalších bytostí. Mytologické bytosti nepreberá mechanicky. Napríklad bludník je v tradičných príbehoch v zásade zlovoľná bytosť, zatiaľ čo jej Nemoj dostáva motiváciu a psychológiu, jeho nenávisť k ľuďom súvisí s vlastnou krivdou, utrpením bludičiek i ľudským ničením prírody. Nemoj bol napríklad vychovaný v predstave, že jeho úlohou je ženy chrániť, starať sa o ne a ušetriť ich ťažkých záležitosťou. Preto podobne pristupuje aj k bludičkám. Vo štvrtom dieli sa ale dostáva do konfliktu s Lenou, ktorá nechce byť iba chránená a chce byť rovnocennou účastníčkou diania. Nemoj sa tak musí stať moderným mužom. Ortega nechce len presádzať folklórne príšery do fantasy, zaujíma ju, čo by taká bytosť cítila, prečo by sa správala práve takto a čo by s ňou urobila stáročia existencie, používa fantasy k témam súčasnosti. Fantastické kulisy podľa nej dovoľujú skutočnú spoločenskú či psychologickú tému zvýrazniť a pozrieť sa na ňu inak.

 

 

Jej vzťah k mytológii je ale oveľa širší ako len slovanská mytológia. Od detstva ju fascinovala najprv grécka mytológia, ktorú jej čítala mamička a ktorú miloval jej otec, neskôr študovala egyptskú, severskú a vikingskú, keltskú a ďalšie. Dokonca hovorí, že ju baví porovnávať podobnosti medzi bohmi a motívmi rôznych kultúr. Slovanská mytológia teda nebola jej pôvodnou špecializáciou, až si raz uvedomila paradox, že pozná vzdialené mytológie lepšie ako tú kultúrne najbližšiu. U slovanskej mytológie si uvedomila, že vlastne nemáme jeden jednotný slovanský panteón ani ucelený súbor prameňov a tradície sa medzi jednotlivými oblasťami líšili. Sama hovorí, že sa snaží dohľadávať informácie čo najpoctivejšie, ale nechce písať encyklopédie a tam, kde sú pramene nejasné alebo si odporujú, zvolia variant, ktorý funguje pre jej príbeh, prípadne niečo dotvorí.

 

 

V roku 2023 vyšiel Súmrak Edenu, samostatná dystopická fantasy inšpirovaná mýtmi abrahámovských náboženstiev. Ide o svet, v ktorom zmizli anjeli a viera sa zmenila na nástroj útlaku. Hlavná hrdinka Ada skrýva zakázanú minulosť a jej osobná cesta za pomstou postupne odhaľuje väčší konflikt medzi Vernými a Kacírmi. Medzi témami knihy autorka spomína prenasledovanie, vzburu, pomstu a temnú stránku náboženskej moci. Na stránke má k nemu aj parádny tajomný merch.

 

 

Správcami svetov sú päťdielna New Adult fantasy séria Lucie Ortegy, ktorá čitateľa zavádza za Bránu do magického sveta obývaného vnútornými ja každého z nás, kde sa stierajú hranice medzi človekom a zvieraťom a moderné technológie nahrádzajú magické transformačné postupy. Séria začína románom Strážcovia Pečeti, v ktorom agentka Revonského archívu Val pátra po tajomnej Pečati dôležitej pre budúcnosť všetkých a jej cesta sa pretne s introvertným študentom ekonómie Jakubom Šmídom. Druhý diel Chrám Oka osudu dvojicu vťahuje do mocenského boja o najvyšší trón Revonu a do spletitých intríg spojených s Vallencinou minulosťou. V treťom diele Maraveov kľúč Vallence pochybuje o svojom mieste v novom živote, Dragan mizne počas tajnej misie a na povrch sa dostáva po stáročia ukrývané tajomstvo, pričom skazu vnútorného sveta môže odvrátiť stratený Maraveov kľúč. Plánovaný štvrtý diel nesie názov Zeme čiernej luna a séria má mať celkom päť častí. Prvé tri knihy vyšli elektronicky, práca na sérii je však teraz dočasne pozastavená, pretože ju autorka plánuje upraviť pre tlačené vydanie.

 

 

Už sme spomenuli, že Lucie Ortega sa venuje aj poviedkovej tvorbe a jej texty sa objavujú v rôznych zborníkoch a súťažných antológiách. Je napríklad jednou z autoriek česko-poľskej antológie fantastiky a krimi Posledný výstrel, ktorú vydalo vydavateľstvo Fobos av ktorej sa vedľa poviedok českých a poľských autorov, ako sú Leoš Kyša, Jakub Ćwiek, Ondřej Neff, Kristína Sněgoňová alebo Wojciech Chmielarz, objavila tiež jej. Svoje staršie texty napísané pred rokom 2020 Ortega zhromaždila v dvoch vlastných zbierkach Od všetkého trochu a Od všetkého trochu 2, ktoré dobre ukazujú žánrovú aj náladovú pestrosť jej začiatkov, od temnejších a vážnejších príbehov po humor, vždy však s fantasy prvkami. Od všetkého trochu obsahuje päť starších fantasy poviedok z počiatkov jej tvorby a autorka ju poskytovala zadarmo na stiahnutie. Od všetkého trochu 2 tvorí šesť poviedok z rokov 2019 a 2020, päť z nich sa umiestnilo v literárnych súťažiach a šiesta vznikla na objednávku pre časopis.

 

 

Je aktívna aj okolo knižnej komunity, zúčastňuje sa Comic-Conu, Sveta knihy, vystupuje pravidelne na Humbook Stage, môžete ju stretnúť pri návšteve Fantastickej Ostravy, Čítania vo vlaku a knihovníckych besied. Témy jej besied sú pritom dosť pestrá od písania romantiky vo fantasy cez worldbuilding a vlastný tvorivý proces až po AI nástroje v tvorbe fantastiky. Ide s dobou a všetky jej knihy sú od konca roku 2025 dostupné aj ako audioknihy.

 

 

Ortega nie je pseudonym. Priezvisko získala po manželovi, ktorý pochádza z Mexika. Doma fungujú v troch jazykoch. Lucia hovorí s deťmi po česky, manžel s nimi po španielsky a spolu manželia komunikujú prevažne anglicky. Majú dvoch synov a práve skúsenosť s hľadaním určitého typu kníh pre staršieho syna ju priviedla aj k úvahe, či raz nenapísať detskú knihu. Ona sama vyrastala v rodine, kde sa vždy veľa čítalo, jej mamička pracovala v časopise Reflex. Prvé Luciine „publikačné“ pokusy preto mali podobu vlastných detských časopisov, ktoré nielen písala, ale aj kreslila a vytvárala im layout. Prvý pokus o knihu zasadila do starovekej Galie. Hrdinkou malo byť mladé dievča, ktoré nasleduje svojho otca do vojny. Písala ju tajne v čase, keď mala spať. Sedávala pri okne a pri svetle pouličnej lampy písala ceruzkou na papier. Už ako dieťa ju fascinovala samotná konštrukcia príbehu. Uvedomila si, že skutočný život len ​​plynie, zatiaľ čo dobre vystavaný príbeh má štruktúru, začiatok, vývoj a koniec. Príbeh pre ňu nikdy nebol len zábavou. Fascinuje ju, že ľudia prostredníctvom príbehov po tisícročia odovzdávajú hodnoty, skúsenosti a múdrosť a stmeľujú komunity. Už od detstva mávala komplexné dejové sny, takže vymýšľanie príbehov jej potom prišlo úplne prirodzené. Sama nemá ako čitateľka rada príliš jednoduché deje, predvídateľné vzťahy, samoúčelné vulgarity, nadmieru explicitného násilia a sexuálnej scény, ktoré nikam neposúvajú príbeh a kombinácia toho všetkého pravdepodobne vytvorila skvelý základ pre písanie, ktorým si získava svojich čitateľov. Spočiatku bola zvyknutá písať knihy o 500 až 1 200 normostranách, preto bolo pre ňu veľmi náročné naučiť sa vojsť napríklad do 250–300 normostrán. Slovanskú mytológiu paradoxne dlho nechávala bokom. Študovala grécku, severskú, keltskú či egyptskú mytológiu a potom jej došlo, že o tej kultúrne najbližšej toho vie prekvapivo málo. A niekoľko týždňov potom prišla skoro osudová náhoda, Hviezda atramentu vyhlásila ako tému práve slovanskú mytológiu. Lucia to vzala ako znamenie zhora. Dnes sedí na opačnej strane stola, je sama porotkyňou Hviezdy atramentu. Redakcia prvej knihy ju potom naučila oveľa viac premýšľať o štruktúre. Sama vraj pôvodne písala intuitívnejšie a dnes pri plánovaní príbehov pracuje pomerne systematicky, dej si rozdeľuje do troch základných aktov a pomocou percentuálnych bodov si stráži, v akej časti knihy by mali prísť kľúčové zvraty a posuny v príbehu. Je extrémny plotter, než začne písať, potrebuje mať príbeh veľmi. Nápady a scény zapisuje na papieriky, rozloží ich po obývačke, presúva ich, dopĺňa medzery a až hotovú konštrukciu prepisuje do počítača. Než začne písať samotný text, vie často veľmi presne, čo sa v jednotlivých scénach stane. V osnove už môže mať dokonca útržky dialógov. Vie, akú úlohu postava v príbehu plní a aké má základné vlastnosti, a až počas vytvárania príbehu ju postupne poznáva. K jednotlivým knihám si vytvára playlisty a používa ich na to, aby sa rýchlo vrátila do atmosféry konkrétneho príbehu. V rozhovoroch hovorí, že klasický spisovateľský blok prakticky nepozná. Oveľa viac ju dokázal zablokovať strach z očakávania čitateľov. Najväčšiu tvorivú krízu zažila paradoxne po úspechu prvej knihy. Čitatelia začali písať, že sa tešia na druhý diel, a jej došlo, že teraz už niekto na jej ďalšiu knihu čaká. Pomohla si myšlienkou, že prvú verziu píše len pre seba.

 

 

Čo sa týka výtvarnej práce, Lucie Ortega je fotorealistická kresliarka. Špecializuje sa predovšetkým na portréty ceruzkou a príležitostne ich kreslí na zákazku. Kreslenie jej pomáha aj pri písaní, pretože zatiaľ čo sa vedome sústredí na detaily portrétu, časť jej mysle môže na pozadí premýšľať scény a príbehy. Obálky pre svoje knihy ale zveruje profesionálom, aj keď chce mať na podobu obálok výrazný vplyv a práve u Svetiel nad močiarom vydavateľstvo dodala veľmi podrobný elaborát o motívoch, symbolike a atmosfére, ktorú by mala mať obálka.

 

 

A keď sa vrátime na začiatok, musíte uznať, že Lucia Ortega sa skutočne do jednej kolónky nezmestí. Ak ste Luciu Ortegu ešte nečítali, tento rok k tomu budete mať celkom dobrú príležitosť. Šerosvit v duši, záverečný diel Svetiel nad močiarom možno nie je úplne dobrá na zoznámenie, pretože sa v ňom vraj už naozaj uzavrie príbeh, ktorý mal pôvodne skončiť oveľa skôr. Ale staršie knihy Lucie Ortega u nás nájdete tu.

 

 

Až nabudúce uvidíte v lese svetlo, ktoré tam tak úplne nepatrí, možno za ním radšej nechoďte. Alebo vlastne áno, dobré príbehy koniec koncov väčšinou začínajú práve tak.