Lisa Kleypas, keď sú rešpekt a romantika sexy

Lisa Kleypas písala už ako tínederka, ako dospievajúca patrila k tichým knihomoľkám, túto skúsenosť vedome premietla do série Wallflowers. V rozsiahlych rozhovoroch opisuje, že priateľstvá žien pre ňu boli v istej životnej fáze neuveriteľným zdrojom sily, a tak chcela napísať cyklus o štyroch dievčatách, ktoré si navzájom pomôžu nájsť miesto na svete. Profesionálny prielom prišiel na konci štúdií na Wellesley. Tri mesiace pred promóciou poslala rukopis a prijali ho. Prvý rukopis teda predala v dvadsiatich. Dnes je prekladaná do viac než 20 jazykov a dlhodobo patrí medzi svetové bestsellerové autorky. O žánri mala jasno, písať chcela vždy romancu, ktorá má garantovaný šťastný koniec, ale cesta k nemu je zakaždým úplne iná. A keď v roku 1998 zasiahla rodinu Lisy Kleypas v Texase ničivá povodeň a oni prišli prakticky o všetko, práve vtedy si Lisa naplno uvedomila, akú útechu vie romanca dať. Keď s mamou vyberali v obchode pár nevyhnutných vecí, prihodili do košíka aj román. Únik, nádej, chvíľka oddychu je podľa nej niekedy presne to, čo potrebujete, aby ste sa zdvihli a išli ďalej.

V rozhovore pre Cosmopolitan opisuje, že ju už neláka mocný muž a handrová bábika. Dnes ju zaujíma vzťah dvoch inteligentných, silných ľudí, ktorí sa navzájom vyzývajú a spoznávajú, a že práve vzájomný rešpekt je v skutočnosti sexy. Aj preto v novších knihách kladie dôraz na výslovný súhlas, spomína scénu, kde sa hrdina jasne pýta „Je to pre teba v poriadku?“ a ona hovorí áno. Nie každý čitateľ to vtedy ocenil, ale pre ňu je kľúčové, aby ten rešpekt a consent boli prítomné. Lisa Kleypas opakovane opisuje, že romantická chémia sa nezačína technikou ani len príťažlivosťou, ale rešpektom, dvoma rovnocennými osobnosťami, ktoré sa vidia ako partneri, berú vážne svoje hranice a potreby a ich príťažlivosť rastie zo zvedavého, láskavého spoznávania toho druhého. Bez tejto roviny podľa nej milostná scéna ľahko skĺzne do trápnosti alebo prázdneho klišé.

V širšom žánrovom kontexte autorka sama hovorí, že romanca sa posunula, namiesto hrdiniek, ktoré treba skrotiť, dnes čítame o ženách s cieľmi, kompetenciou a silným hlasom. Jej knihy tento posun stelesňujú, partner nie je záchranca ani učiteľ, ale spoluhráč. Tým Lisa Kleypas búra staršie klišé, odmieta násilné či ponižujúce tropy medzi hlavnou dvojicou, stavia na parite moci, rešpekte a komunikácii a ukazuje, že práve taká dynamika je dlhodobo najpríťažlivejšia. Úplne cielene rozoberá zastarané romantické stereotypy. Namiesto naťahovania sa o moc ponúka erotiku z rovnocennosti, namiesto donútenia súhlas, namiesto „výchovy“ partnerky vzájomné učenie sa. Vďaka tomu jej scény aj páry zostávajú v hlave čitateľov dlho po dočítaní.

V dlhom rozhovore pre Jezebel Lisa Kleypas zdôrazňuje, že milostná scéna nesmie byť nejaké číslo odriekavané podľa manuálu, ale organické vyústenie vzťahu. Začína vždy pri slovách, volí také, ktoré nesú emóciu postáv, nepopisuje časti tela alebo techniky. Napätie buduje z toho, čo už vieme o hrdinoch, z ich slabín, hraníc a túžby byť videní. Každé gesto má u nej určitý charakterový význam, dotyk nie je len dotyk, ale správa tomu druhému: vidím ťa a rešpektujem ťa. Scéna preto stojí na kontinuitete, keď hrdina prejaví nehu po kapitolách zadržiavanej zraniteľnosti, pôsobí to pravdivo. Keď sa naopak v chúlostivej scéne prudko zmení logika postáv, erotika sa mení na trápnosť, pretože čitateľ tomu jednoducho neuverí.

Detaily ako svetlo, dych či vzdialenosť používa autorka ako nástroj na dokreslenie atmosféry, aby zvýraznila vnútorný stav postáv, čo vnímajú, namiesto popisu kulís. Lisa Kleypas hovorí o emocionálnej pravde okamihu, o tom, že emócie, ktoré sa v scéne odohrávajú, musia byť neoddeliteľné od toho, kým postavy sú a čo medzi nimi doteraz prebehlo. Atmosféru buduje drobnými, konkrétnymi detailmi (gesto, svetlo, priestor), ktoré podporujú dôveru a nehu, nie dominanciu či ponižovanie. Dialóg a súhlas, na ktorých si Lisa Kleypas veľmi zakladá, jasné áno a rešpekt k hraniciam robia potom scénu ešte odvážnejšou a emotívnejšou. Rytmus vety beží v súlade s rytmom približovania, krátke pauzy, nepatrné obraty, ktoré odrážajú váhanie či rozhodnutie. A finálne kritérium je pre autorku jednoduché, intímna scéna musí posunúť vzťah aj postavy, inak je to len dekorácia bez ťažnej sily príbehu.

 

U nás sa jej diela nikdy dlho neohriajú, ale strážny pes vám ich bezpečne postráži. Knihy Michaely Klevisovej u nás na Restoriu nájdete tu.

Čítajme spolu, leťme spolu do príbehov. Restorio vám dá krídla.