Kateřina Šardická a veci len tušené

Kateřina Šardická u neho ale rozhodne nezostala. So Zmiznutím Sáry Lindertovej vyhrala Hviezdu atramentu a vstúpila medzi slovenských autorov príbehom, po ktorom sa nejeden čitateľ začal pri ceste metrom pozerať trochu obozretnejšie okolo seba. Rýchlo nasledovali Noci besov, ktoré dokázali, že talent Kateřiny Šardickej na mrazivú atmosféru nebola debutantská náhoda, a postupne ďalšie knihy, v ktorých sa dokázala vydať od slovanského folklóru cez čarodejnícku fantasy a škótsku gotiku až k magickej Prahe pre mladších magických Prahov. Za scenár komiksu Stella a strážcovia závoja navyše získala prvú cenu v Literárnej súťaži Albatrosu. Ale jej tvorba má, ako uvidíte, oveľa širší záber.

 

 

Hoci sa jej knihy na prvý pohľad môžu výrazne líšiť príbehom aj prostredím, jedna vec sa v nich objavuje znova a znova. Šardickú fascinujú svety ukryté tesne vedľa toho nášho. Stačí zísť pod zem do metra, zablúdiť do dediny, kde ľudia ešte nezabudli na staré povery, alebo otvoriť hrob, ktorý mal zostať zatvorený. Ale stačí sa len poriadne pozrieť na pražskú sochu, okolo ktorej ste doteraz chodili bez povšimnutia. Kateřina Šardická je autorkou atmosféry a nepokoja. Fascinujú ju miesta, príbehy a tradície, pri ktorých máme pocit, že pod nám známym povrchom zostáva ešte jedna vrstva. Čo ak sa na známe mesto stačí pozrieť správnym spôsobom a zrazu uvidíme jeho skrytú podobu? Kateřina Šardická nestavia svoje príbehy na krvi, ale na neistote. Najviac ju zaujíma strach z niečoho, čo človek nedokáže pomenovať. Okamih, keď idete sami, niečo za sebou počujete a začnete pochybovať, či tam niečo naozaj je, vlastne môže byť hrozivejšie ako samotné monštrum. Zo starostlivých rešerší si potom vytiahne presne toľko, aby vytvorila svet, ktorému uveríme.. a potom nás v ňom nechá chvíľu samotnú.

 

 

Kateřina Šardická vyštudovala teóriu a dejiny filmu na Masarykovej univerzite a profesne sa stále pohybuje okolo kníh, filmu a televízie. Nie je náhoda, že jej príbehy často pôsobia veľmi vizuálne. Sama opisuje, že niektoré scény vidia takmer filmovo, po záberoch, s jednotlivými detailmi, prostredím a pohybom postáv. Pri Nociach besov takto pred sebou videla napríklad slávnosti, oslavy slnovratu, Kračún alebo vynášanie smrti. V hlave mala oveľa väčšiu dedinu, oveľa viac ľudí a oveľa viac detailov, než koľko ich nakoniec mohla dostať na stránky. Sama nemá rada niekoľkostránkové opisy, a tak sa vo svojich knihách snažia dať čitatelia dosť informácií, aby mu svet pred očami ožil, ale zároveň mu vždy chce ponechať priestor pre jeho vlastnú predstavivosť. Postava je pre ňu oveľa viac súborom charakterových vlastností, vzťahov, minulosti a typických znakov ako hotový portrét. Navyše, ako sama hovorí, nevie písať z pohľadu jednej postavy a prirodzene ju láka pozerať sa na príbeh z niekoľkých strán.

 

 

Keď Kateřina Šardická hovorí o tom, odkiaľ berie nápady, nepôsobí to, ako by si sadla k prázdnemu papieru a rozhodla sa, že vymyslí príbeh. Skôr neustále nasáva všetko okolo seba a niektoré príbehy v nej zrejú celé roky. Pri Nepokojnom hrobe napríklad nebol na začiatku hotový námet, ale prianie napísať príbeh o dvoch bratoch a prostredí škótskej vysočiny. Jednotlivé obrazy, informácie a detaily sa tri roky skladali, kým do seba jednotlivé časti zacvakli a vznikol z nich príbeh. A až spätne si podľa svojich slov uvedomovala, odkiaľ všade počas tej doby jednotlivé čriepky Kateřina Šardická pozbierala. Vôbec rada zbiera zvláštnosti, ako sú staré zvyky a povery, náboženské predstavy, symboly, tajomné zákutia, spôsoby, ktorými si ľudia v minulosti vysvetľovali veci, ktorým nerozumeli. A potom vždy nájde spôsob, ako ich premeniť na súčasť príbehu.

 

 

Najlepšie je jej spôsob práce vidieť na Nociach besov. Pred samotným písaním venovala rešerším približne dva mesiace a pokračovala v nich aj počas práce na knihe. Začínala pri základoch slovanského náboženstva a postupne sa prepadala hlbšie a hlbšie k jednotlivým božstvám, rituálom, ľudovým zvykom, poludniam, predstavám o snových svetoch alebo spánkovým paralýzam. Hľadala staré slovanské ľudové piesne a modlitby, pracovala s materiálmi z rôznych slovanských oblastí a porovnávala, ako sa podobné motívy premieňali podľa miesta. Krásnym príkladom je tu aj ochranné tetovanie. Inšpiráciu našla v tradičnom tetovaní žien z Balkánu. Fascinovali ju fotografie starých žien, ktoré tieto znaky stále nesú na rukách. Motív prevzala, významovo ho upravila pre vlastný svet a ochranné symboly sa nakoniec dostali nielen do príbehu, ale aj do ilustrácií. A sama si ich nakoniec aj nechala vytetovať. Tetovanie vôbec patrí k autorskému príbehu Kateřiny Šardickej. Prvé tetovanie si nechala urobiť ako odmenu za dopísanie Sáry. Vtedy si vraj určila pravidlo, že nové tetovanie si nechá urobiť jedine za ďalšiu dokončenú knihu. Príliš dlho hododržiavať nevydržala :) Pri tetovaní sa tiež zoznámila so Štěpánkou Coufalovou, ktorá sa neskôr podieľala na vizuálnej podobe Katarínych kníh.

 

 

Pod fantasy a mystery vrstvou ale môžeme objaviť ešte ďalší spoločný menovateľ. V Apotéke Agnes Divotvornej sa medzi spoločnými motívmi jednotlivých príbehov objavuje osamelosť a potreba mať niekoho, o koho sa môžeme oprieť. V Nociach besov Kateřinu bavili nielen folklórne slávnosti a nadprirodzené motívy, ale aj intímne rodinné scény, konflikty medzi rodičmi a deťmi a medzi rôznymi generáciami. V Zmiznutí Sáry Lindertovej je pod mysterióznou zápletkou dôležitý súrodenecký vzťah.

 

 

Na začiatku prvej knihy Kateřiny Šardickej je úplne obyčajná cesta metrom. Sára Lindertová jedného večera zmizne. A z každodennej situácie sa postupne stáva záhada, ktorá sa začína nečakane rozrastať. Do pátrania vstupuje Sárina sestra Klaudia, Sárin priateľ i vyšetrovateľ, ktorý si so sebou nesie vlastnú neuzavretú minulosť. A čím hlbšie sa príbeh dostáva, tým menej si môžeme byť istí, či stojíme v detektívke, thrilleri, alebo už úplne inde. Miešanie žánrov všeobecne Kateřiny Šardickej ide. Nevyzerá to, že by ju príliš bavilo dodržiavať čisté žánrové priehradky. Detektívne pátranie môže naraziť na mytológiu a thriller na fantasy.

 

 

Ako už sme písali, keď Zmiznutie Sáry Lindertovej uspelo, čitatelia chceli ďalšiu knihu a samozrejme pokiaľ možno hneď. Kateřina Šardická pritom v okamihu vydania debutu žiadnu pripravenú nemala. A čím úspešnejšie Zmiznutie Sáry Lindertovej bolo, tým väčší tlak si na seba autorka vytvárala. Noci besov preto nevznikali úplne s ľahkosťou. Pri písaní sa pozastavovala nad jednotlivými odsekmi, či nie sú príliš banálne. Nakoniec ale práve Noci besov ukázali, kam sa môže jej tvorba posunúť. Ak v Sáre vstupovalo nadprirodzeno do prostredia moderného mesta a metra, tentoraz Kateřina Šardická zamierila do uzavretejšieho sveta dediny, rodinných tradícií, starých zvykov a predstáv, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Dáva čitateľom nahliadnuť, ako vyzerajú sviatky, čo sa robí pre ochranu pred zlom, aké rituály sa opakujú pred spaním, čomu veria najstaršie generácie a čo sa stane, keď sa ukáže, že povery možno nie sú také nezmyselné, ako sa zdalo.

 

 

S Apotékou Agnes Divotvornej sa Šardická znovu posúva inam. Do sveta čarodejníc a mágie a tiež k mozaikovejšiemu spôsobu rozprávania. Príbeh so siedmimi čarodejnicami, z ktorých každá má vlastné schopnosti a vlastný príbeh. Jednotlivé časti sa líšia podľa toho, komu práve patria, ale postupne sa skladajú do väčšieho obrazu. Pre nás ale nie sú najzaujímavejšie kúzelné schopnosti jednotlivých čarodejníc, ale to, čo im chýba. Zmenili sa kulisy, ale znovu sa vraciame k ľudskej potrebe vzťahu, bezpečia a spolupatričnosti. A pritom všetkým sa kniha veľmi ľahko číta a môže fungovať aj ako vstupná brána do fantasy pre mladších čitateľov, ktorí sa nechcú hneď púšťať do niekoľkozväzkovej ságy.

 

 

A potom je tu Nepokojný hrob. Už samotná cesta k jeho vzniku dobre ukazuje, ako Kateřina Šardická pracuje. Príbeh v nej podľa jej slov zrel približne tri roky. Výsledkom je goticky ladený príbeh, ktorý sa dotýka smrti, medicíny, zármutku, hrobov a predovšetkým jednej z najstarších ľudských túžob vôbec. Čo keby sme dokázali získať späť človeka, ktorého sme stratili? Otvoriť hrob je samozrejme desivé, ale zúfalstvá, ktoré vás donútia to urobiť, možno ešte desivejšie. Študent medicíny sa nedokáže zmieriť so smrťou svojho brata. Spojí sa preto s otrlú hrobnicu a médiom a vydá sa na cestu, ktorá znie ako veľmi zlý nápad. A my sa vôbec nečudujeme, že práve táto kniha postúpila do širších nominácií Magnesie Litery za fantastiku 2026.

 

 

A Stella a strážcovia závoja? Na príbehu spolupracovala Kateřina Šardická s Danom Krátkym a ilustrátorom Tomášom Kopeckým a jej typická fascinácia skrytými vrstvami reality sa vďaka tomu premenila na kúzelné dobrodružstvo pre deti. Magická Praha a oveľa dobrodružnejší a hravejší tón. Stella sa presťahuje do Prahy a zo svojho nového života nie je práve nadšená. Nová izba, nová škola, noví kamaráti, toto ako dieťa naozaj nechcete. Lenže na pôde objavia kúzelné sklíčka as nimi aj úplne inú Prahu. Mesto, v ktorom sochy ožívajú a veci, ktoré dospelí považujú za nehybnú súčasť architektúry, majú vlastný život a svoje vlastné názory. A my zase spoznávame ten typický autorkin motív. Pozeráte sa na niečo každý deň, myslíte si, že viete, čo to je a potom zistíte, že ste celý čas videli len malú časť. Tu si len namiesto mrazenia užívame dobrodružstvo, srandu a úžas.

 

 

Čím viac do tvorby Kateřiny Šardickej prenikáme, tým menej nám pripadá príhodné označovať ju jednoducho za českú autorku temnej fantastiky. A to sme ešte nespomenuli ďalšie tituly z jej biografie. Napríklad Technické pamiatky českých zemí, je kniha, v ktorej sa sa čitatelia vydáva za mlyny, elektrárňami, mostami, železnicami,bane, vodnými stavbami, rozhľadňami alebo starými remeslami. Je to sprievodca po miestach, ktoré pripomínajú technickú zručnosť a vynaliezavosť predchádzajúcich generácií, pričom jednotlivé pamiatky sú rozdelené podľa krajov a doplnené praktickými údajmi pre návštevníkov. Keď doplníme, že Kateřina Šardická predtým pracovala ako dramaturgyňa v Českej televízii a dnes s ňou externe spolupracuje ako scenáristka, zrazu tento odskok od fantastiky vôbec nepôsobí tak prekvapivo. V roku 2025 na prvú knihu nadviazali C. a k. technické pamiatky českých zemí, tentoraz zamerané na technologické dedičstvo obdobia rakúskej monarchie medzi rokmi 1804 a 1918. tunelom a dopĺňa ich aj profily významných staviteľov, vynálezcov a podnikateľov svojej doby.

 

 

Vedľa románov a samostatných kníh sa Kateřina Šardická objavuje aj v poviedkových antológiách. V roku 2024 sa stala jednou z jedenástich českých autorov antológie Osiřelo dieťa, ktorá spája tajomné a mrazivé príbehy z vidieka a odľahlých samot. Spoločným menovateľom je miesto, ktoré cez deň môže pôsobiť bezpečne a idylicky, ale v tme začne ukazovať úplne inú tvár. Autori pritom čerpajú ako z folklóru, tak z detektívnych a kriminálnych motívov. Odľahlé miesta, strach, ktorý sa zakrádajú pomaly, a pocit, že po zotmení prestanú platiť bežné pravidlá? To znie ako domáce ihrisko Kateřiny Šardickej.

 

 

Úplne inú náladu ale priniesla antológia V septembri slnka z roku 2025. Tá združuje letné poviedky českých autoriek, knižných influencerov a víťazky literárnej súťaže a posiela svojich hrdinov na kúpalisko, na chatu k babičke alebo na piesočnú pláž. Namiesto sychravého lesa teda tentoraz prichádzajú prázdniny, letné lásky, priateľstvo a nečakané odhalenia. Aj toto vie Kateřina Šardická veľmi dobre.

 

 

A pretože sa u Kateřiny Šardickej evidentne dá spoľahnúť na to, že nás niečím prekvapí, neprekvapí, že 30. októbra 2026 by mal vyjsť jej Polnočný obchodík zázrakov. Tentokrát sa vracia k fantasy pre deti a mládež a zároveň vstupuje do jednej série, ktorú už z nášho blogu veľmi dobre poznáme. Do sveta knižných adventných kalendárov. Písali sme o ňom už v súvislosti s Nofreeusernames, pamätáte? Tá napísala prvý knižný adventný kalendár Deň po dni totiž v roku 2024 av roku 2025 nasledoval Zasnežený bozk Petry Martiškovej a tretia adventná kniha bude práve patriť Kateřině Šardickej. Ako ju poznáme, skoro sa zdráhame veriť, že pôjde iba o útulné Vianoce, sneh a škoricu. :)

 

 

A stále nekončíme. Kateřina Šardická pracuje ako redaktorka nakladatestva Hosť a jej práca redaktorky výrazne ovplyvňuje, ako premýšľa o textoch. Vidí knihy zároveň ako autor a ako niekto, kto musí posudzovať rukopisy, pracovať s editáciou a premýšľať o trhu. Má veľmi praktický pohľad na vydavateľský svet. Vie, že prvé stránky rozhodujú, že text musí byť čitateľný, že marketing má svoje úrovne a že vydavateľstvo je obmedzené kapacitou. Vyzerá to ako dokonalý balíček zručností, že? Za všetkým ale hľadajte tvrdú prácu. Kateřina Šardická je veľmi profesne odhodlaná. Keď si raz povie toto chcem robiť, ide za tým. Pri Českej televízii začala napríklad na neplatenej stáži, postupne sa dostala k práci na námetoch a scenároch a nakoniec k internej dramaturgii. Sama svoj úspech spája hlavne s vytrvalosťou, bola ochotná dlho pracovať, učiť sa a chytiť príležitosť, keď prišla. A my na nej máme radi, že napriek úspechom sama seba neberie prehnane vážne. V rozhovoroch je zábavne sebaironická, smeje sa vlastným chybám, priznáva slepé uličky, zlé nápady, autorské ego, zlosť na redaktorov aj to, že niekedy napíše niečo, čo neskôr nechápe, prečo. Za nás, hlavne že píše!

 

 

Knihy Kateřiny Šardickej u nás nájdete tu.