Jane Austen v zaujímavostiach, alebo ako sa z rozprávania z vidieckeho domu stane svetový hit
Jane Austen patrí medzi najznámejšie autorky anglickej literatúry a jej príbehy dodnes formujú to, ako premýšľame o romanci, spoločenských pravidlách aj ľudských problémoch tej doby.

Jej život pritom pôsobí na prvý pohľad nenápadne. Kúzlo je však skryté v drobných detailoch a každodenných situáciách, v rodinných väzbách a pozorovaniach, ktoré sa neskôr premenili na stránky svetovo uznávaných románov. Jane Austen sa narodila na anglickom vidieku v Hampshire. Reverend George Austen, otec Jane, v obci Steventon a susednom Deane pôsobil cez 40 rokov. Bol veľmi vzdelaný, podporoval Jane v literárnej tvorbe a na fare prevádzkoval aj malú školu, kde vzdelával študentov. Steventon bolo pre Jane Austen kolískou jej génia, kde strávila prvých 25 rokov života. Na fare vznikali prvé verzie jej najslávnejších diel ako Pýcha a predsudok alebo Rozum a cit. Jane bola siedmej z ôsmich detí a druhá dcéra. S o niečo staršou sestrou Cassandrou ich spájalo mimoriadne silné puto, boli si blízke celý život a Cassandra patrila k ľuďom, ktorí Jane poznali najlepšie.
Po niekoľkých mesiacoch dojčenia bola Jane poslaná na zhruba rok a pol žiť k jednej rodinnej známej v dedine. V tom čase to bola bežná prax, deti často vyrastali určitú dobu mimo domova, kým sa vrátili späť do rodiny. Keď sa Jane vrátila ako batoľa, vyrastala v prostredí, ktoré bolo sociálne veľmi pestré. Jej otec totiž viedol chlapčenskú školu, av dome sa tak okrem súrodencov pohybovalo aj množstvo mladých chlapcov, ktorí u neho študovali. Jane tak od mala pozorovala rôzne typy ľudí a spôsobov správania v jednej domácnosti, veľmi pestrej rodinnej dynamiky, najrôznejšie podoby hierarchie, pózy aj to, čo sa hovorí nahlas a čo sa len tuší.
Formálne vzdelanie mala pomerne obmedzené, čo ale zodpovedalo dobe, v ktorej žila. Učila sa hlavne doma čítať a písať, a absolvovala dve kratšie obdobia na dievčenskej škole, približne okolo siedmich a desiatich rokov. Kľúčovú úlohu však v jej vzdelaní aj živote hrala otcova knižnica. Jane bola vášnivá čitateľka a jej čítanie sa neskôr otlačilo do toho, ako prirodzene jej texty pracujú s narážkami na iných autorov a ako presne vedia pomenovať spoločenské nuansy. Najstaršie dochované texty, ktoré od nej máme, pochádzajú z doby, keď jej bolo dvanásť. Počas dospievania písala ďalej a jej tínedžerské texty bývajú popisované ako veľmi vtipné. Ešte ako staršia tínedžerka začala pracovať na raných verziách románov, ktoré dnes poznáme pod názvami Pýcha a predsudok a Rozum a cit. Do tohto obdobia patrí aj Lady Susan.
Keď mala Jane dvadsaťpäť, jej rodičia sa rozhodli presťahovať do Bathu. Pre čitateľov Austen to nie je neznáme miesto, Bath je mesto, ktoré sa v jej knihách aj adaptáciách objavuje ako pulzujúca spoločenská scéna. Pre Jane to znamenalo vstup do úplne iného rytmu života. V nasledujúcich rokoch sa rodina často sťahovala medzi rôznymi ubytovaniami, cestovala aj do prímorských letovísk a veľa času trávila návštevami u príbuzných, pretože vtedy bolo bežné u rodiny dlhodobo zdržiavať. V tomto období tiež zomrel jej otec. Jane Austen sa nikdy nevydala. Objavujú sa správy o tom, že raz dostala ponuku na sobáš a odmietla ju. V kultúrnej pamäti sa objavuje aj epizóda s mladým Irčanom Tomom Lefroyom, s ktorým mala zažiť krátky flirt, túto tému popularizoval film Becoming Jane okolo neho sa kumulujú rôzne interpretácie.
Zásadný zlom v živote Jane prišiel roku 1809. Jeden z bratov vtedy dokázal poskytnúť domov matke a obom sestrám na vidieku, v oblasti Chawton. Práve Chawton je pre čitateľov Austen jedno z najdôležitejších miest, tu Jane dokončovala revízie svojich textov a aj tam napísala Mansfield Park, Emmu a Persuasion. Je to obdobie, keď jej práca zreje a získava podobu, ktorú dnes vnímame pre Austen ako typickú.
V roku 1817, keď mala niečo cez štyridsať, začala byť vážne chorá. Choroba postupovala rýchlo. Jane odišla do Winchestru v nádeji, že jej tamojší lekári pomôžu, ale v júli 1817 tam zomrela. Je pochovaná vo Winchester Cathedral a jej hrob je možné navštíviť dodnes. O tom, čo presne spôsobilo jej smrť, sa stále vedú debaty, zmieňuje sa Addisonova choroba alebo lymfóm.
Keď si jej dielo porovnáme v čase, pekne vynikne aj ďalšia drobná zaujímavosť. V poradí vydania vychádzali Rozum a cit, Pýcha a predsudok, Mansfield Park a Emma. Po smrti Austen potom vyšli Persuasion a Northanger Abbey. Ten má zvláštny osud, mala to bola prvá kniha, ktorú Jane Austen predala na vydanie, lenže vydavateľ ju vtedy nevydal. Zmieňuje sa tiež, že aj Pýcha a predsudok bola najskôr odmietnutá.
Okrem dokončených románov zostali aj nedokončené práce, The Watsons a Sanditon bol posledný projekt, ktorý už Jane nedopísala kvôli zhoršujúcemu sa zdraviu. K Jane Austen sa viaže aj zvláštna prázdnota ohľadom odkazu po jej smrti. Sestra Cassandra a jedna z neterí zničili veľké množstvo osobných listov a možno aj ďalších textov, takže o Jane ako človeku vieme menej, než by sme si my čitatelia aj historici priali. Zároveň toto prázdne miesto vytvára priestor na to, aby si každá generácia domyslela ďalšiu kapitolu po svojom. Austen sa tak často domaľuje podľa predstáv čitateľov, niekto v nej vidí rebelku, niekto romantickú dušu, niekto chladnú pozorovateľku. Fakty sú v mnohých miestach stručné a zvyšok vypĺňa interpretácia. Pre nás v Restorio je Austen nesmierne inšpiratívny. Jej romány podľa nášho názoru posunuli sociálny realizmus a vytvorili postavy, ktoré pôsobia ako skutoční ľudia natoľko verne, že sa jej vraj už za života čitatelia pýtali, či nepísala o ich susedoch. Dokázala robiť humor, ktorý je vtipný aj presný zároveň, a dokázala z drobností začúvaných v rámci návštev, rozhovorov, pri sledovaní spoločenských pravidiel a tichých konfliktov postaviť príbehy, ktoré sa vám prehrávajú v hlave ešte dlho po dočítaní.
Knih od Jane Austen máme v ponuke stovky. Pokiaľ bude ale práve niektorá z nich nedostupná, náš strážny pes vám ju bezpečne postráži. Knihy tejto autorky u nás na Restorio nájdete tu.
Čítajme spolu, leťme spolu do príbehov. Restorio vám dá krídla.