Georges Simenon, tvorca dôvtipného komisára Maigreta

Psychologické a detektívne romány v sebe nesú nezameniteľné čaro. Dokážu pohltiť čitateľa natoľko, že knihu prečíta pokojne za jeden večer. Na to je však potrebné, aby ich autor ovládal umenie pútavého rozprávania. Georges Joseph Christian Simenon to nepochybne vedel.

Simenon sa narodil 13. februára 1903 v belgickom Liège do rodiny Désirého a Henriette Simenonových. Mal o tri roky mladšieho brata Christiana, ktorého matka zjavne uprednostňovala, čo Georges niesol veľmi ťažko. O to viac vzhliadal k svojmu otcovi, ktorý sa stal predobrazom pre slávnu postavu komisára Maigreta.

Už ako trojročný sa Georges naučil čítať a s nadšením sa ponáral do kníh. V škole vynikal najmä vo francúzskom jazyku. Silný vplyv naňho mala aj štvrť, kde s rodinou žil – často sa tam stretával s utečencami z východnej Európy, čo výrazne ovplyvnilo jeho neskoršiu tvorbu.

Počas stredoškolského štúdia vážne ochorel jeho otec a Georges musel školu opustiť, aby finančne podporil rodinu. Po viacerých neúspešných pracovných pokusoch sa uchytil ako reportér. Vďaka úspešným článkom bol čoskoro preradený do kriminálnej rubriky a robil rozhovory s významnými osobnosťami svetovej politiky.

V roku 1923 sa oženil s Régine a manželia sa presťahovali do Paríža. Tam sa Simenonovi darilo nielen v žurnalistike, ale začal si budovať meno aj ako spisovateľ – najmä vďaka úspešným krátkym poviedkam. Manželstvo však poznačili jeho početné mimomanželské vzťahy a skončilo rozvodom v roku 1950. Deň po rozvode si vzal svoju sekretárku Denyse.

Už jeho prvý román Le roman d'une dactylo (1924) zaznamenal úspech. Z ďalších diel možno spomenúť Les Fiançailles de M. Hire (1933), Le Bourgmestre de Furnes (1939), La veuve Couderc (1942) alebo Pedigree (1948).

Najväčšiu slávu mu priniesla postava geniálneho komisára Julesa Maigreta, ktorý sa objavil v celkovo 85 príbehoch. Čitatelia si ho obľúbili pre jeho logické myslenie, zvedavé otázky a schopnosť rozpliesť aj ten najzamotanejší prípad. Medzi najznámejšie tituly patria Maigretov omyl a ďalšie príbehy (1944), Maigret a inšpektor Protiva (1947), Môj priateľ Maigret (1949) alebo S úctou Maigret (1964). Popularita postavy viedla k mnohým filmovým a televíznym adaptáciám.

Na sklonku života trpel Simenon vážnymi zdravotnými problémami a bol pripútaný na invalidný vozík. Zomrel 4. septembra 1989 vo švajčiarskom Lausanne. Počas svojho života napísal približne 200 románov a 150 poviedok. Mnohé diela vydal pod vlastným menom, no neváhal používať ani pseudonymy – napríklad G. Sim alebo Monsieur Le Coq. V roku 1966 mu bola udelená prestížna cena Edgara Allana Poea The Grand Master. Detektívky Georga Simenona nájdete tu.

Čítajme spolu, leťme spolu do príbehov. Restorio vám dá krídla.