Coco Mellors a jej Blue Sisters a ženská identita trikrát inak

 

Pozor spojler! Pre mnoho ľudí je to surový, emotívny a mimoriadne pravdivý román o sesterstve. Predovšetkým čitatelia, ktorí sami majú súrodencov, často hovoria o tom, ako presne kniha zachytila ​​dokonale búrlivú, všepohlcujúcu lásku, ktorá vie byť zároveň nádherná aj krutá. Niektorým sa úplne nepáči introspektívne poňatie, pomalší text, v ktorom je hlavným ťahúňom skôr psychologická hĺbka než napätie. My si myslíme, že presne toto, ale táto kniha chce, aby ste v nej boli s postavami úplne nablízko. Ale koniec sa snáď musí páčiť úplne každému, kto má rád konce krásne, jemné a nádejné. Aj po veľkej strate je možné nájsť novú podobu života. Román začína vetou: „Sestra nie je kamarátka.“ A táto veta funguje ako kľúč ku všetkému, čo nás čaká ďalej. Sestra je niekto, kto pozná tvoju prvú verziu. Kto si pamätá, kto si bola pred svetom. Kto v tebe vyvoláva najstaršie reakcie. Kto ťa vie raniť aj zachrániť spôsobom, ktorého nikto iný nie je schopný.

 

Coco Mellors pochádza z Londýna, ale do New Yorku sa presťahovala už ako tínedžerka. Študovala tvorivé písanie na Newyorskej univerzite a už jej debutom Kleopatra a Frankenstein bolo jasné, že ju zaujímajú predovšetkým komplikované vzťahy, psychické napätie a ľudia, ktorí sú súčasne nejako psychicky rozbití a príťažliví. Blue Sisters sú jej druhým románom a mnohí čitatelia v ňom vidia autorské zrenie. Je zovretejšia, psychologicky hlbšia a emotívne presnejšia. V niektorých ohlasoch bola kniha prirovnávaná k Malým ženám.

 

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že Blue Sisters sú „len“ knihou o strate. V skutočnosti sú ale oveľa viac knihou o identite. O tom, ako sa človek stáva tým, kým je, v rámci rodiny. Ako dlho v sebe nosia role pridelené mu rodinným systémom v detstve. Aké ťažké je prestať byť tou zodpovednou, tou tichú, tou problémovou. A ako hlboko môže smrť niekoho blízkeho rozkolísať aj našu vlastnú predstavu o sebe. Každá zo sestier hľadá v románe inú odpoveď, ale všetky sa točia okolo tej istej otázky, ako žiť ďalej bez toho, aby som zradila minulosť a ako byť sama sebou, keď toľko z môjho ja vlastne vzniklo v detstve. Tento príbeh o sesterstve je zároveň príbehom o ženách, ktoré sa po strate snažia znovu uvidieť vlastnú tvár. Pretože keď človek stratí niekoho blízkeho, často stratí aj kus seba. Príbeh Coco Mellors sleduje tri sestry Avery, Bonnie a Lucky, ktoré sa rok po smrti svojej sestry Nicky znova stretávajú v New Yorku. Rodičia totiž chcú predať byt, v ktorom všetky vyrastali. V skutočnosti je to aj návrat na miesto, kde sa usadil všetok neodžitý smútok, staré role, nevypovedané bolesti a tiež otázky, na ktoré sa dlho nikto neodvažoval odpovedať. A ďalší príbeh je predovšetkým o tom, kým sa každá zo sestier stala, aby vôbec dokázala prežiť. Každá si okolo seba vybudovala určitý obraz, identitu, ktorá ju mala chrániť. Lenže počas knihy postupne vychádza najavo, že tieto identity nie sú pevné. Sú to skôr obranné role, v ktorých tieto ženy každá po svojom uviazli. Nicky zomrela po náhodnom predávkovaní fentanylom. Bojovala s chronickou bolesťou spôsobenou endometriózou a jej smrť zasiahla každú zo sestier inak. A čo je na knihe najsilnejšie, je opis toho, ako sa každá z nich so stratou vyrovnáva úplne inak.

 

Avery je najstaršia zo sestier. Je úspešná, inteligentná, disciplinovaná právnička v Londýne. Má za sebou závislosť na heroíne, ale postupne si vybudovala život, ktorý pôsobí stabilne a takmer nedotknuteľne. Zvonku je to žena, ktorá toho veľa dokázala. Tá, ktorá sa dala dohromady. Tá, ktorá je oporou. Avery v príbehu ukazuje, aká nebezpečná môže byť identita postavená na výkone a kontrole. Jej život je vystavaný na tom, že nesmie zlyhať, nesmie sa rozpadnúť, nesmie byť slabá. Ako najstaršia sestra prijala už dávno rolu ochrankyne. Lenže ochrankyňa býva často človek, ktorému okoliu nedovolí byť obyčajne zraniteľný. Na Avery je fascinujúce, že jej identita je vystavaná proti vlastnej minulosti. Akoby si celý život dokazovala, že už nikdy nebude tou verziou seba samého, ktorá bola závislá, stratená, nezvládajúca. A napriek tomu práve táto minulosť stále presakuje do jej prítomnosti. Jej konflikt vyzerá ako manželský alebo rodinný, ale je to konflikt medzi tým, kým sa naučila byť, a tým, kým v skutočnosti ešte stále je. Avery tak predstavuje veľmi súčasný ženský typ, ženu, ktorá funguje dokonale, ale vo vnútri možno už dlho nevie, či svoj život naozaj žije, alebo len nejakou nepochopiteľnou živelnou silou drží pohromade.

 

Bonnie je prostredná sestra a možno aj najmenej viditeľnou tragédiou celej knihy. Bývalá boxerka, takmer šampiónka a dnes vyhadzovačka v Los Angeles. Jej identita bola kedysi silne spätá s fyzickou silou a výkonom, tvrdými cieľmi. Lenže po smrti Nicky a po vlastnej porážke v ringu ako by sa od svojho života odpojila. Bonnie je typ postavy, ktorá na prvý pohľad nepôsobí tak dramaticky ako Lucky, ani tak zovrete ako Avery, ale práve v tom je jej tragičnosť. Je to žena, ktorá už úplne stíchla. Prestala sa snažiť, prestala chcieť a túžiť, stiahla sa z vlastnej budúcnosti, ako by na ňu stratila nárok. Jej identita sa v knihe rozpadá veľmi jemne, ale o to bolestivejšie. Bonnie sa pýta: "Môžem si pre seba ešte vôbec niečo priať? Mám ešte právo chcieť lásku, úspech a radosť?" Je v nej vina preživšia, pocit, že nedokázala sestru ochrániť, a možno aj hlbšie presvedčenie, že po takej strate už človek nemá právo na plnohodnotný život. Bonnie je tiež zaujímavá tým, ako stelesňuje skúsenosť žien, ktoré boli dlho definované tým, čo zvládnu fyzicky, ženy disciplinované, s obrovskou odolnosťou, ktoré sa potom náhle musia naučiť žiť aj bez tejto jasnej role.

 

Lucky, najmladšia sestra, je to modelka žijúca v Paríži. Na prvý pohľad zosobňuje chaos, impulz, krásu a divoké lesklé večierky, ale aj sebadeštrukciu. Je ľahké na ňu pozerať ako na „tú problémovú“. Ale Mellors nerobí z Lucky karikatúru nejakej stratenej mladej ženy. Ukazuje ju ako niekoho, kto si vytvoril identitu založenú na pohybe, príťažlivosti, nestálosti, pretože zastaviť sa by pre znamenalo niečo cítiť. Lucky je extrémne zaujímavá postava práve vo vzťahu k identite. Modeling je sám o sebe profesiou, ktorá človeka núti byť povrchným obrazom, projekciou túžob ostatných. Lucky sa pohybuje medzi večierkami, drogami, módnymi prehliadkami, ale pod tým všetkým je niekto, kto zúfalo nevie, ako existovať bez vonkajšieho potvrdenia. Jej hľadanie je rozbité, trápne, bolestivé, miestami až sebazraňujúce. Na nás čitateľov pôsobí mrazivo pravdivo. Lucky je v v románe tiež na ceste k možnosti byť nejakou spokojnejšou verziou seba samého, ktorá nebude postavená len na utekaní pred bolesťou

 

Nicky je síce mŕtva, ale je paradoxne jednou z najživších postáv románu. Z príbehu vystupuje cez spomienky ostatných, skrze to, čo pre každú zo sestier znamenala, aj skrze to, čo si do nej ony premietajú. Pre jednu bola oporou, pre druhú radosťou, pre ďalšiu možno nenápadnú os celej rodiny. Smrť Nicky je oveľa viac, než tragickou udalosťou, ona rozbila celý rodinný systém a vzala so sebou aj časť identity tých, ktorí prežili.

 

Román stojí hlavne na postavách. Kapitoly sa striedajú medzi pohľadmi jednotlivých sestier a čitateľ postupne vidí ich svet z rôznych uhlov. Coco Mellors má veľký talent písať postavy, ktoré nie sú dokonalé. Avery, Bonnie aj Lucky robia zlé rozhodnutia, niekedy sú tvrdohlavé alebo sebecké, a tak pôsobia veľmi skutočne. Na knihe je tiež poznať, že autorka venovala veľa času príprave, študovala modeling, závislosti aj boxerské prostredie, aby bol svet postáv čo najviac vierohodný. Na knihe je za nás veľmi cenné, že neukazuje smútok ako proces s jasným koncom. Žiadne definitívne prijatie, spracovanie, po ktorom už bude všetkým len dobre. Skôr ho ukazuje, a moderné teórie zármutku to potvrdzujú, ako niečo, čo sa v čase mení a prelieva, ale nikdy už zo života nezmizne. Vždy tam zostane to prázdne miesto. Na začiatku knihy je zármutok každej zo sestier statický a ničivý. Uzatvára ich, deformuje ich vzťahy, ženie ich k úniku, závislostiam, odpojeniu, aféram a rôznym formám sebatrestania. Až postupne sa mení na niečo, čo sa dá uniesť a vysloviť nahlas a tak zdieľať s ostatnými, a vďaka tomu prestane byť zármutok jediným jazykom, ktorým postavy hovoria. A to je podľa nás možno jedna z najsilnejších myšlienok knihy, že uzdravenie nemusí znamenať zbaviť sa bolesti, ale veľa už znamená, keď bolesť prestane byť jedinou vecou, ​​ktorá človeka definuje. Román zároveň citlivo ukazuje, že jednotlivé osudy sestier nemožno oddeliť od rodinného prostredia, z ktorého vyšli. Alkoholizmus otca, emočný chlad matky a napätie, ktoré sa v rodine nepomenováva, a ticho prenáša na deti, to všetko je v knihe veľmi dôsledne v pozadí prítomné. Pod povrchom sesterského príbehu je ešte iný, možno rovnako dôležitý román o rodičoch, ktorí svoje deti milovali nedokonale, možno vlastne aj poškodene, ale rozhodne to pre nich bolo zásadné. Blue Sisters sú možno aj knihou o tom, čo si deti nesú do svojich životov po rodičoch, a čo môžu prestať nevedome opakovať.

 

Coco Mellors sama pochádza z Londýna, ale väčšinu života strávila v New Yorku, kde tiež vyštudovala tvorivé písanie. Jej debut Kleopatra a Frankenstein sa stal bestsellerom Sunday Times a pripravuje sa aj jeho televízna adaptácia. Román Blue Sisters je jej druhá kniha a mnohí čitatelia v nej vidia výrazný posun, je hlbšia, surovejšia a ešte viac zameraná na psychológiu postáv.

 

Knihy tejto autorky u nás na Restorio nájdete len výnimočne, hneď vždy zmiznú, ale keď si nastavíte strážneho psa, ten vám pri naskladnení hneď napíše a vaša šanca na ulovení tohto klenotu sa výrazne zvýši. Knihy tejto autorky u nás na Restorio nájdete tu.

Čítajme spolu, leťme spolu do príbehov. Restorio vám dá krídla.