Charlotte Brontë, Jana Eyre a ženy na ceste k slobode

Charlotte Brontë v ňom vytvorila jeden z najsilnejších ženských portrétov 19. storočia a zároveň položila otázky, ktoré zostávajú aktuálne dodnes. Kto má a kto nemá právo na vyjadrenie vlastného názoru? Ktorá žena je považovaná za „normálnu“ a čo sa stane so ženou, ktorú spoločnosť odmietne akceptovať? Za romantickým príbehom guvernantky a jej zamestnávateľa sa totiž môžeme hľadať jeden oveľa temnejší motív. Príbeh ženy zatvorenej na pôde, ktorá sa v diele stala symbolom potlačeného ženského hlasu.

 

Charlotte Brontë sa narodila roku 1816 v Yorkshire do rodiny anglikánskeho duchovného Patricka Brontë. Rodina žila na fare v Haworthe, obklopená drsnou krajinou vresovísk, ktorá neskôr prenikla do imaginácie všetkých súrodencov. Ich detstvo poznamenala séria tragédií. Matka zomrela, keď mala Charlotta iba päť rokov, a krátko potom zomreli dve staršie sestry na následky chorôb, ktoré prepukli v prísnej internátnej škole pre dcéry duchovných. Práve táto škola sa neskôr premietla do románu Jane Eyre ako temná inštitúcia Lowood, miesto, kde sa deti učia poslušnosti cez hlad, chlad a disciplínu. Izolácia na yorkshirských vresoviskách však mala aj druhú stránku. Súrodenci si vytvorili vlastné imaginárne svety a začali písať príbehy už v detstve. Literatúra sa pre nich stala spôsobom, ako porozumieť svetu, ktorý bol často krutý a nevyspytateľný.

 

Keď sa sestry Brontë rozhodli publikovať, zvolili mužské pseudonymy. Charlotte publikovala ako Currer Bell, Emily ako Ellis Bell a Anne ako Acton Bell. Viktoriánska spoločnosť totiž považovala písanie románov za činnosť nevhodnú pre ženy, najmä ak sa ich knihy zaoberali vášňou, sociálnou nerovnosťou alebo morálnymi konfliktami. Charlotte Brontë sama neskôr vysvetlila, že chcela byť posudzovaná iba ako autor: „Nie som pred vami ako muž ani ako žena, stojím pred vami ako autor.“ Keď román Jane Eyre vyšiel v roku 1847, čitateľov prekvapil svojou silou. Hlavná hrdinka je malé, chudobné a spoločensky bezmocné sirotské dievča, ktoré sa postupne učí brániť svoju dôstojnosť a morálnu slobodu. V čase, keď literárne hrdinky bývali často pasívne alebo idealizované, pôsobila Jane Eyrová ako radikálna postava. Román zároveň sleduje motív cesty, ktorý symbolizuje jej hľadanie identity. Gateshead ako miesto namiesto ponižovania, Lowood ako tvrdá škola života, Thornfield priestor pre lásku ale aj morálny konflikt, Moor House ako symbol samostatnosti a Ferndean ako miesto na návrat k sebe. Jane sa postupne učí, že láska nemôže existovať bez slobody a rešpektu.

 

V dome Thornfield však žije ešte jedna žena, Bertha Mason, prvá manželka Edwarda Rochestera. Rochester ju drží zamknutú na pôde potom, čo sa u nej prejaví duševná choroba. Postava Berthy bola dlho vnímaná iba ako gotický prvok románu, nejaké temné tajomstvo ukryté v dome. Až feministická literárna kritika 20. storočia začala túto postavu čítať inak. Slávna štúdia The Madwoman in the Attic upozornila, že Bertha Mason predstavuje potlačenú stránku viktoriánskej ženy, jej hnev, sexualitu a odpor proti systému, ktorý ženám nedáva žiadny hlas. Zatiaľ čo Jane Eyre prežije vďaka podpore ľudí okolo seba, Bertha zostáva izolovaná a bez pomoci. Román tak ponúka dve možné cesty ženského života. Žena, ktorá nájde podporu a priestor pre vlastnú identitu a žena, ktorú spoločnosť označí za „šialenú“ a odstráni ju Vo finále románu Bertha Mason zapáli dom Thornfield a sama v plameňoch umiera. Tento dramatický moment je možné čítať ako symbol deštrukcie systému, ktorý ju uväznil. Rochester pri požiari oslepne a stratí časť svojej moci. Jane sa vracia až vo chvíli, keď medzi nimi vzniká rovnocennejší vzťah. Román tak končí slávnym vyznaním: „Čitatelia, vzala som si ho.“ Jane sa ale nevdáva z nutnosti, ale z vlastného rozhodnutia.

 

Rodina Brontë je dnes jednou z najlegendárnejších literárnych rodín, ale ich život bol plný tragédií. Emily Brontë zomrela v tridsiatich rokoch, Anne Brontë zomrela rok po nej, ich brat Branwell podľahol závislosti na alkohole a ópiu a sama Charlotte zomrela roku 1855 počas tehotenstva. Napriek tomu počas jediného desaťročia vytvorili sestry diela, ktoré zásadne zmenili anglickú literatúru. Román Charlotte Brontë dnes čítame nielen ako romantický príbeh, ale aj ako jeden z prvých textov, ktorý otvorene ukazuje psychológiu ženskej nezávislosti, popisuje bez obalu mocenské vzťahy medzi mužmi a ženami, otvára otázku duševného zdravia a nebezpečenstva izolácie. A predovšetkým pripomína, ako ľahko môže spoločnosť označiť ženu za šialenú, pokiaľ jej názor.

 

Knih od Charlotte Brontë máme v ponuke mnoho. Pokiaľ bude ale práve niektorá z nich nedostupná, náš strážny pes vám ju bezpečne postráži.

 

Knih od Charlotte Brontë máme v ponuke mnoho. Pokiaľ bude ale práve niektorá z nich nedostupná, náš strážny pes vám ju bezpečne postráži. Knihy tejto autorky u nás na Reštóriu nájdete tu.

Čítajme spolu, leťme spolu do príbehov. Restorio vám dá krídla.