Anna Karenina, žena, ktorá odmietla nosiť spoločensky prijateľnú masku

Román sa sústredí na tri dôležité manželské páry. Annu a Alexeja Karenina v Petrohrade, Dolly a Steva Oblonskej v Moskve a Kitty a Kosťu Levina na vidieku. Dôležitú a dosť destabilizujúcu úlohu tu má aj okúzľujúci slobodný dôstojník Alexej Voronský. Všetky tieto postavy sú aristokrati a všetci majú v manželstve poriadne problémy. Najdôležitejším manželským párom v románe sú ale Anna a Alexej Kareninovi. Anna je neuveriteľne krásna a Karenin, jej manžel, je kariérne orientovaný muž s dôležitou vládnou funkciou, ktorý berie svoje povinnosti nesmierne vážne, až do tej miery, že sa s ním Anna nudí. Žijú v chladnom a byrokratickom Petrohrade a majú osemročného syna Sergeja. Potom prichádza starý mládenec Vronskij a Anne Kareninovi vytrhne. Hlavná zápletka sa sústredí na Annu, ktorá opúšťa svojho manžela Karenina kvôli inému mužovi, Vronskému. S Annou sa stretávame na vlakovej stanici, kde je svedkom toho, ako muž padá pod idúci vlak a zomrie, a tiež sa tu Anna stretáva s pohľadným dôstojníkom Vronským, ktorý sa kvôli Anne rozhodne štedro darovať peniaze rodine nešťastnej obete vlaku, aby sa ukázal. Toľko zápletka.

 

Anna Karenina sa často považuje za symbol ženy, ktorá odmietla žiť za maskou a zaplatila za to cenu, ktorú patriarchálna spoločnosť ženám účtuje vysoko. Dá sa čítať ako napínavý milostný príbeh, ktorý vás vtiahne a nepustí. Je to však aj kniha, s ktorou môžete dospievať. V pätnástich rokoch to bude priamočiary príbeh o stratenej láske. O pár rokov neskôr sa vám v ňom začnú vynárať skôr netušené vrstvy. Tolstoj s vami totiž vedie dialóg na niekoľkých úrovniach. V texte sa občas mihne jemná irónia, ktorá vás prinúti prestať brať veci doslova, začať postavy spochybňovať, viac sa pýtať. Zároveň máte na konci akoby veľmi jasný pocit, čo si autor myslí a kam vás chce doviesť. To je u ruských autorov časté, Tolstoj ale skutočne mal mal pevné etické a morálne názory a je to v knihe poznať. A podľa nás z tohto rozporu vzniká fascinujúce napätie, kedy Tolstoj dokáže mať jasný názor a pritom stvoriť mimoriadne živú postavu, nad ktorou nemožno vyniesť jednoznačný súd. Anna je napísaná ako sympatická, inteligentná, krásna žena s veľkým citom a chuťou žiť, a zároveň je jej do charakteru vpísaný celý rad nedostatkov. Je to jedna z tých postáv, ktoré vám vyskakujú zo stránky ako skutočný človek, niekto, koho máte chvíľu chuť objať a chvíľu s ním zatriasť. Anna je príťažlivá a zároveň sa postupne ukazuje, že jej pád má vlastne akýsi vlastný vnútorný motor. Akoby si za neho v istom zmysle mohla sama, pretože niekedy odmieta vidieť realitu a čeliť ťažkým otázkam, ktoré by ju mohli zachrániť.

 

Anna zároveň stelesňuje symbol spoločenského ideálu, ktorý sa v jedinom okamihu dokáže zmeniť na spoločenský problém. Na povrchu sa blíži ideálu aristokratickej ruskej manželky sedemdesiatych rokov devätnásteho storočia. Vie byť kultivovanou hostiteľkou, elegantnou spoločenskou ženou, dokáže zvládať salónny svet s ľahkosťou a gráciou. Tolstoj ju píše aj ako literárny typ, inteligentnú a kreatívnu osobnosť moderného. Číta anglické romány a píše detské knihy. Oblieka sa striedmo, neokázalo, a o to viac priťahuje pozornosť. Je to žena, ktorá pôsobí konvenčne, ale jej vnútorný princíp je silnejší ako scenár, ktorý pre ňu napísala spoločnosť. Oným vnútorným princípom je stret lásky a povinnosti. Anna verí, že láska je silnejšia ako spoločenské pravidlá, ako potreba udržať dokonalý obraz dokonalej rodiny. Karenin od nej žiada práve toto. Aby zostala kvôli fasáde spokojného bezchybného manželstva. Karenin je v románe symbolom povinnosti, konvencie, formálnej správnosti, muž, ktorý žije viac úradom ako emóciami. A Anna s ním túto hru odmietne hrať. Stáva sa tým symbolom ženy, ktorá odmietne hrať svoju rolu. Lenže spoločnosť presne vie, ako takú ženu trestať. Anna je tiež symbolom dvojakého spoločenského metra. Tolstoj tak na Anninom príklade ukazuje svet, kde mužská nevera prejde ľahšie ako ženská. Jej brat Stiva žije morálne oveľa voľnejšie a prakticky za to neplatí. Anna však dostane účet v podobe ostrakizácie, spoločenského vyhnanstva, ktoré ju postupne odreže od „civilizovanej spoločnosti“.

 

A vyhnanstvo sa stáva ďalším symbolom. Anna sa ocitne mimo pravidiel, ktoré ľudia bežne ad bez výhrad prijímajú. Jej izolácia pôsobí ako sociálna smrť. V jednej z najvýraznejších scén ide do opery s vedomím, že sa stretne s výsmechom a pohŕdaním. To je gesto ženy, ktorá odmieta bez slova zmiznúť a vzdať sa. Román však Annu opisuje nielen ako rebelku, akcentuje výrazne aj jej materstvo. Toto je často to pre čitateľov prekvapivý detail. Anna sa tajne vracia do bývalého domova, aby videla syna Seryozhu na jeho narodeniny. Karenin jej ponúka rozvod, ktorý by jej formálne priniesol slobodu, Anna ho odmietne, pretože nechce prísť o syna. Láska k dieťaťu pre ňu znamená ostrú hranicu, cez ktorú nedokáže prejsť. Zo všetkých síl sa snaží udržať svoj svet pohromade, aj keď sa jej rozpadá. A do toho vstupuje Vronskij a s ním ďalší symbolický motív románu. Jeho vášeň je silou oslobodzujúcou aj ničivou zároveň. Vronskij je okúzľujúci, bohatý, charizmatický a zdanlivo ochotný obetovať kvôli láske postavenie aj kariéru. Tolstoj ale aj jemu necháva ľudské vady a limity. Annina tragédia je dokonaná. Anna túži po absolútnom úniku do lásky bez hraníc, lenže Vronský zostáva človekom. A keď Anna začne cítiť, že už ju možno nemiluje, že s ňou možno zostáva len zo slušnosti, jej najväčšia nočná mora sa vracia. Ako by román nenápadne naznačoval, že hľadanie nového a lepšieho niekedy prinesie len inú verziu toho istého napätia a drámy. Dnešnou optikou by sme to možno popísali ako vzťahový vzorec. A do toho Tolstoj pridáva druhého hlavného protagonistu Levina. Román celý stojí hlavne na dvoch veľkých postavách. Levin hľadá zmysel života, vieru, oporu aj návod na život. Anna hľadá lásku, autonómiu a pravdivý život bez spoločenskej masky. Sú tu vedľa seba dve cesty snahy o nájdenie šťastia vo svete, ktorý sa otriasa v základoch. Tolstoj vo svojom diele skrze rozpad manželstva a ďalšie nešťastné vzťahy ukazuje aj širší rozpad starého imperiálneho Ruska po reformách a zrušení nevoľníctva. Akoby rozpad domácností zrkadlil rozpad vtedajšej spoločnosti.

 

A ešte jeden detail, ktorý stojí za to zdôrazniť, pretože krásne ukazuje, ako hlboko sa román zaoberá ženami. Tolstoj vás zavedie aj do izby, kde Kitty rodí. Mužský autor devätnásteho storočia píše o pôrode a o ženskej skúsenosti z veľmi intímnej blízkosti. Tým ukazuje, že ho téma postavenia žien zaujímala oveľa viac, než by si človek mohol myslieť. Román skúma ženskú krásu i objektivizáciu žien, skúma podstatu romantickej lásky a zároveň ukazuje, ako málo možností mala kreatívna a inteligentná žena v ruskej spoločnosti vtedajšej doby, aby mohla žiť pravdivý život. Anna Karenina je román, ktorý nás čitateľa vedie láska a kde leží hranica medzi pravdou a spoločenským prispôsobením. U Tolstého to nie sú prázdne filozofické pojmy. Pre neho ako autora aj jeho osobne sú to otázky zásadné. O tom sa ale porozprávame až nabudúce.

 

Ak bude práve niektorá z kníh Leva Tolstého nedostupná, náš strážny pes ich vám bezpečne postráži. Inak knihy tohto autora u nás na Reštóriu nájdete tu.

Čítajme spolu, leťme spolu do príbehov. Restorio vám dá krídla.