Ako čítať Pýchu a predsudok, aby to nebolelo

A potom otvorte knihu a zrazu stojíte v úplne inom svete. Jazyk je starý a vety sú dlhé, spoločenská etiketa je podivná a všetci stále niečo smie a nesmie. Tak toto nedám, napadne vás. Najväčší life hack na čítanie Jane Austen znie pritom celkom banálne. Pýcha a predsudok vyšla v roku 1813. Je to naozaj iný svet. Ľudia naozaj hovoria inak, myslia inak, zarábajú peniaze inak, správajú sa inak, berú sa inak a dokonca aj píšu inak knihy. A keď toto všetko prijmete, prestanete sa so štýlom prať a začnete ho čítať ako šifru sveta Jane Austen.

 

Zoberme to po poriadku a začnime jazykom. Angličtina sa za 200 rokov zmenila tak veľmi, že aj rodení hovorcovia dnes občas pri čítaní pozerajú ako zjari. Jane Austen používa zložitejšie vety, a navyše slová, ktoré z bežnej reči zmizli, alebo zmenili význam. Krásnym príkladom je „afektované správanie“. Dnes nám to znie ako prázdna fráza, vtedy to znamenalo pretvarovanie, predvádzanie sa, hranie rolí. A na tom vtedy veľmi záležalo, pretože spoločnosť mala tvrdý kódex, čo sa smie a nesmie, a to podľa triedy, pohlavia, veku, rodiny. Ľudia mali viac dôvodov ako inokedy predstierať, že sú „normálne“. Byť sám sebou nebolo vždy spoločensky bezpečné. A zároveň mali aj ideály, ktoré dnes skoro neriešime. Ďalším typickým príkladom je malebnosť „picturesque“. My dnes povieme, že niečo je malebné, keď je to také pekné, že si to chceme treba odfotiť. V čase Austen to boli pravidlá vkusu, kritika designu. A ľudia, ktorí tomu skutočne rozumeli, boli vnímaní ako nadradení tým, ktorí to len predstierali alebo tvrdili, že ich to nezaujíma. V jej knihách sú scény, ktoré bez pochopenia týchto detailov nedávajú úplne zmysel. Pre čitateľov tej doby to boli charakterové signály, aha, táto postava je znalec malebnosti, teda patrí do určitej vrstvy, má určitý typ vzdelania, určitý spôsob pohľadu na svet. Pre nás, súčasných čitateľov, to môže pôsobiť ako drobnosť, ale pre nich to bola mapa spoločenskej identity.

 

Potom je tu spôsob myslenia. Každá doba má svoje všeobecne uznávané pravdy. Austen si z toho hneď v prvej vete robí elegantne srandu. „Všeobecne panuje skalopevné presvedčenie, že slobodný muž, ktorý má slušný majetok, sa nezaobíde bez ženušky.“ Toto je Austen a jej sociálny realizmus, humor, či skôr irónia, a zároveň chirurgická presnosť v pozorovaní ľudskej povahy v celej svojej kráse.

 

Ďalšou kapitolou je etiketa. Gregoriánsky svet je plný pravidiel, čo môže pôsobiť pozitívne, pretože človek presne vie, čo robiť a čo nerobiť. Každá návšteva má jasné pravidlá, rozhovor má pravidlá, zdravenie na ulici má pravidlá. Môžu byť (a samozrejme aj sú) poriadnou pascou, pretože tie isté pravidlá bránia ľuďom hovoriť úprimne nie, bránia ženám v rozvoji, bránia slobode voľby. A Jane Austen je geniálny v tom, že ukazuje oboje, ako etiketa zachraňuje trápne situácie (Darcy sa v trápnej situácii drží formálneho „Ako sa darí vašej rodine…“), ale ukazuje tiež, ako dokáže človeka spoločensky zničiť, keď mu nedá možnosť konať po svojom.

 

Keď sa dostanete k téme manželstva, pochopíte, prečo sa okolo neho skoro všetko točí. V dobách Austen neexistovali rozvody tak, ako ich poznáme dnes, rozvody sa dali počítať na jednotky prípadov ročne. To znamenalo, že keď si niekoho vezmete, budete s ním „kým jeden z vás nezomrie“. A v tom všetkom ešte hrajú veľmi dôležitú peniaze. Trieda, o ktorej Austen píše, vtedy žila z dvojakého príjmu, očakávali sa peniaze od muža aj od ženy (či už ako veno, investície alebo renta). Muži si tiež museli brať ženy z hnuteľných rodín, aby si udržali svoj životný štýl. Romantika a financie tak žijú vo vzťahu paralelne. A dráma vznikne presne v okamihu, keď sa tieto línie začnú rozchádzať. Veľa ľudí sa pri prvom čítaní pýta, odkiaľ tí ľudia vlastne všetky tie majú peniaze, keď stále len chodia na návštevy a plesy? Austen čitateľom ochotne zodpovedá. Šľachta zarába na pôde a nájmoch, investujú a žijú z výnosov. Druhí majú peniaze z obchodu a často sa snažia za výnosy kúpiť pôdu a status, aby sa posunuli do vyššej vrstvy. Všetci sa svojím spôsobom snažia dosiahnuť ideál, žiť slobodne, spravovať majetok a mať správne spoločenské postavenie.

 

A teraz si zopakujeme to najdôležitejšie. Jane Austen nepíše historickú fikciu, nie je moderná autorka, ktorá čitatelia vysvetľuje minulosť. A keď viete, že čítate knihu z roku 1813, prestanete čakať, že sa vám bude čítať ako kniha z roku 2026. Prestanete očakávať, že vám bude vysvetľovať to, čo vysvetľuje moderná historická beletria. Prestanete očakávať, že vám autorka bude podávať pomocnú ruku, kedykoľvek sa ocitnete v situácii, keď vás napadne, „čo to sakra znamená?“. Jane Austen je žena roku 1813, ktorá píše pre ľudí roku 1813 o tom, čo sa deje roku 1813. Nevysvetľuje, ako fungujú spoločenské pravidlá, predpokladá, že ich čitatelia pozná. A ešte jednu zásadnú vec tu musíme spomenúť. Austen bola literárna priekopníčka. Román bol relatívne nový útvar a ona doňho priniesla sociálny realizmus. Nepíše o dokonalých hrdinkách unesených na talianske hrady, ale o spoločenských kódexoch, ako sú niekedy smiešne, niekedy kruté, niekedy ale nevyhnutné. Preto sa Lady Catherine, najvyššie postavená žena románu, nespráva ako „pravá dáma“. Preto pán Collins, reprezentujúci autoritu cirkvi, budí rozpaky a strácame k nemu rešpekt. Preto sa rodičovská autorita Bennetovcov otriasa. Austen odhaľuje systém v jeho nahote a jemne ale vytrvalo doňho bodá. A potom tu máme techniku, ktorá je pre čítanie Austen kľúčová. Rozprávačka skĺzava do perspektívy postavy, niekedy sa takmer zdá, že postava prevzala rozprávanie. Napríklad hneď prvá veta Pýchy a predsudku, to jej „všeobecne uznávané“ nie je univerzálna pravda, je to pravda rodín s dcérami. Austen vás už v prvej vete posadí do hlavy ľudí, ktorí majú sebecké presvedčenie, a urobí to tak elegantne, že to znie ako objektívny výrok. To je jej spôsob humoru a jej genialita.

 

Už veríte, že stačí využiť pár spomínaných kľúčov a svet Elizabeth a Darcyho začne byť zrazu jasný, vtipný a neskutočne živý? Potom sa už aj písaná Pýcha a predsudok premení na brilantný román o ľuďoch, ktorí musia hrať svoje role, pretože inak by spoločensky neprežili. Čo pri čítaní Austen mätlo najviac vás? Jazyk alebo nevyslovené veci len tak prebleskujúce medzi riadkami?

 

Knih od Jane Austen máme v ponuke stovky. Pokiaľ bude ale práve niektorá z nich nedostupná, náš strážny pes vám ju bezpečne postráži. Knihy tejto autorky u nás na Restorio nájdete tu.

Čítajme spolu, leťme spolu do príbehov. Restorio vám dá krídla.