Abdulrazak Gurnah - Aj v malých životoch je niečo hrdinské
Jedným z hlavných hostí tohtoročného Sveta kníh je nositeľ Nobelovej ceny Abdulrazak Gurnah. Píše romány o brutálnych dopadoch kolonializmu v Afrike, svojom živote v exile a všadeprítomnom rasizme. To sú témy, ktoré sú v jeho knihách viditeľné na prvý pohľad. On sám seba za feministu nepovažuje, ale podľa nás píše jedny z najrealistickejších ženských postáv súčasnej literatúry.
Keď v roku 2021 zaznelo meno Abdulrazaka Gurnaha pri vyhlasovaní Nobelovej ceny za literatúru, svet začal hovoriť predovšetkým o kolonializme, migrácii, utečenstve a rasizme. Pod povrchom týchto silných tém jeho románov však beží ešte jedna veľmi hlboká a dôležitá linka. Téma ženskej identity. Žien, ktoré vyrastajú vo svete, v ktorom o ich živote rozhodujú otcovia, bratia, spoločenské zvyky a tradície alebo náboženstvá. Píše o ženách, ktorým nie je dovolené slobodne voliť, a napriek tomu si nejakým spôsobom hľadajú cestu von zo svojich neslobodných životov.
Abdulrazak svoje knihy nepovažuje za aktivistické, ale veľmi presne v nich ukazuje, čo sa stane, keď človeku, a často práve žene, nie je dovolené byť slobodným. Narodil sa v Tanzánii a svoje detstvo chlapca zmiešaného arabského a afrického pôvodu a neskôr dospievajúceho utečenca vo Veľkej Británii opisuje vo svojich knihách. Vyrastal na Zanzibare v prostredí, ktoré bolo kozmopolitné aj hlboko tradičné zároveň. Prístavné mesto spájalo Afriku, Arábiu, Indiu aj Európu. Lode privážali obchodníkov aj neuveriteľné príbehy zo sveta, ale bezprostredný Abdulrazakov svet bol svetom mužov a od žien sa očakávalo pokorné mlčanie. Chlapci mohli chodiť do školy, dievčatá nie. Abdulrazakova matka a tety vyrastali bez možnosti učiť sa čítať a písať a všetci to považovali za súčasť kultúry. Tú automaticky preberali celé generácie, často aj ľudia, ktorí sami nechcú nikomu uberať práva.
V románe Farewell Zanzibar nejde len o nezávislosť, ale skôr o právo byť aktérom vlastného života. Nezávislosť si často predstavujeme ako veľkú revolúciu, že žena môže odísť od partnera, byť ekonomicky sebestačná, vzdorovať systému. Gurnah ale píše aj o drobných revolúciách žien, ktoré sa rozhodnú milovať nevhodného muža alebo začnú písať básne. Jeho hrdinky málokedy búrajú svet, ale pomaly a systematicky si v ňom vytvárajú priestor na nádych. V mnohých knihách bývajú ženy symbolom materstva, sexuality alebo sily, ale u Gurnaha sú predovšetkým ľuďmi. Nie sú dokonalé, nerobia vždy správne rozhodnutia a zlyhávajú. Často sa boja, ale vždy majú bohatý vnútorný svet. Vo Farewell Zanzibar napríklad sledujeme niekoľko generácií žien. Rayhanin život je určovaný pravidlami, ktoré sama nevytvorila, láska sa pre ňu stáva priestupkom a stud dedičstvom odovzdávaným z generácie na generáciu. Farida je na prvý pohľad nenápadná postava, ktorá v sebe ale skrýva oveľa väčší odpor, než okolie čaká. Džamila je zástupkyňou novej generácie hľadajúcej vlastný hlas a identitu a iný spôsob života. Tieto ženy nie sú feministickými ikonami, pôsobia realisticky, ale o to silnejšie a vierohodnejšie. Gurnah píše o nespravodlivosti voči všetkým slabším a kladie si vo svojich dielach otázku, čo sa stane s človekom, keď nemá moc nad vlastným životom.
On sám prišiel do Anglicka ako osemnásťročný mladík, ktorý nikdy predtým necestoval, a hneď začal písať o mieste, odkiaľ pochádzal, o východnej Afrike, ktorú mnohí ľudia nepoznali. Kniha Farewell Zanzibar pojednáva o dejinách Tanzánie, nútenom i dobrovoľnom odchode do exilu, dôsledkoch kolonizácie, osamelosti a utrpenia žien i mužov, keď ich spoločnosť, kultúra, náboženstvo či dokonca rod uzatvárajú do mentálnych väzení. Exil, či už chcený alebo nechcený, je skúsenosťou, ktorou prechádzajú mnohé postavy knihy, od núteného presídlenia dvanásťročného chlapca pri mori cez odyseu šesťdesiatpäťročného muža do Británie až po študenta Rašída, ktorý opúšťa Zanzibar tesne pred nezávislosťou krajiny. Román sa odohráva v dvoch obdobiach, v roku 1899 a potom v 50. a 60. rokoch. Začína príbehom cudzinca, Angličana, ktorý prichádza do malého pobrežného mesta vo východnej Afrike po tom, čo takmer zomrel pri prechode púšte. Zachráni ho miestna rodina, čo zdôrazňuje potrebu prijať druhého človeka a prejaviť pohostinnosť bez ohľadu na jeho pôvod av istom zmysle obracia stereotyp naruby. Neskôr sledujeme pár na Zanzibare, ktorý má tri deti, Faridu, Amina a Rashida, a Rashid odchádza študovať do Británie krátko pred nezávislosťou v roku 1963. Román Abdulrazaka Gurnaha Farewell Zanzibar je mnohovrstevnatý príbeh o láske, kolonializmu dlho prežíva v životoch ďalších generácií. Je to zároveň román o opustení, čo naznačuje už samotný originálny názov Desertion, opustenosť. Ľudia tu opúšťajú domovy, milované osoby, vlastnú krajinu i časti seba samého a niekedy sú sami opustení. Dve hlavné časové línie sú od seba vzdialené približne šesťdesiat rokov a postupne sa ukazuje, že spolu hlboko súvisia.
Na konci 19. storočia miestny muž Hassanali, ktorý sa stará o mešitu, nájde vyčerpaného a takmer mŕtveho Európana Martina Pearca, Angličana, cestovateľa a orientalistického učenca, jeho rodina sa o neho postará a vzniká vzťah medzi Martinom a Hassanaliho sestrou Rehanou. Ich láska sa odohráva v tieni tajomstva a hanby a Gurnah v nej stále pripomína otázku moci, môže byť vzťah medzi kolonizátorom a kolonizovanou skutočne rovnocenný, kto má možnosť odísť a kto nesie následky.Martin nakoniec odchádza, Rehana zostáva a zostáva aj stigma. V druhej polovici 20. storočia na Zanzibare, tesne pred nezávislosťou a následnou revolúciou, spoznávame rodinu so súrodencami Rashidom, Aminom a Faridou. Rozprávanie sa zameriava na Rashida, ktorý chce študovať, krátko pred nezávislosťou odchádza do Británie a po revolúcii a vlne násilia sa postupne stáva človekom medzi dvoma svetmi, ani doma, ani v cudzine. Kolonializmus Gurnah neukazuje ako konflikt dobrých a zlých, sleduje skôr, ako mocenské štruktúry prenikajú do intímnych vzťahov, rodín i predstáv o tom, kto smie byť s kým. Veľkou témou jeho kníh je medzigeneračný prenos, to, čo jedna generácia nevyrieši, ďalšia generácia často nesie ďalej, mlčanie, tajomstvo a pocity hanby, ale rovnako sa dedí odolnosť. A aj v malých životoch je niečo hrdinské.
Ženy v Gurnahových knihách túto myšlienku zosobňujú najviac. Znova a znova sa napriek všetkému pokúšajú prežiť, a niekedy sa aj napriek všetkému pokúšajú žiť po svojom. Po svojom sa stavia na odpor láskou, láskavosťou a súcitom. Schopnosť zachovať si ľudskosť vo svete, ktorý dokáže byť tak krutý, je skrytým motorom ženských postáv Gurnahových románov. Ak teda hľadáte autora, ktorý nebude ženy idealizovať ani splošťovať, ale ukáže ich život v celej jeho zložitosti, Gurnah určite stojí za pozornosť.
U nás sú diela tohto autora vypredanou stálicou, ale náš strážny pes ich vám bezpečne postráži. Knihy Abdulrazaka Gurnaha u nás na Reštóriu nájdete tu.
Čítajme spolu, leťme spolu do príbehov. Restorio vám dá krídla.