Viete, prečo predstavuje málinské nárečie exkluzívny typ medzi slovenskými nárečiami? Prečo sú o Málinčanoch široko-ďaleko známe výroky šťeri voze Máľinčanó a edon motakars a šesťďeseiťi ló, mašinka ňevládze? Čo boli a ako prebiehali šúpačky?? Ako sa tancovali križľovance?? Akými príbehmi a rozprávkami strašili v Málinci deti? Odpovede na tieto ale aj mnohé ďalšie otázky nájdete v knihe Júliusa Lomenčíka Z máľinské túrňi pozerán, ktorá je zaujímavým rozprávaním nielen pre Málinčanov, ale pre každého, kto sa zaoberá dejinami regiónov, jazykovedou či folkloristikou. Prostredníctvom mozaiky zo spomienok Málinčanov, archívnych materiálov a odbornej literatúry sa zoznámite s tradičnou ľudovou kultúrou v tejto svojráznej hornonovohradskej obci. Kniha „je bránou do štúdia duše a myslenia Málinčanov“. (L. Lenovský) . V piatich kapitolách sa čitateľ zoznámi s málinským nárečím, materiálnou i duchovnou kultúrou, rozprávaniami, spomienkami, rozprávkami, povesťami i piesňami z Málinca a napokon i s osobnosťami, ktorých život je spojený s touto malebnou obcou. Publikácia ponúka súhrn informácií o kultúre v Málinci za posledných 150 rokov, pritom zostáva pútavým a zábavným čítaním, a to najmä vďaka bohatému výberu ukážok ľudovej slovesnosti a príbehov v málinskom nárečí. Tu son predávau kravu na našon jarmoku. A ľiďei odo mňei kupovaľi. Prišľi aj pán seňior. No a tak son človekovi isťeu, aľe mocňe za tú kravu, že dá ot pä(t) do šes. Pán seňior, dá ot pä(t) do šes. A ón vraví: „Janko mój, za najľepšiho cirkevňíka son ťa rátau, aľe aj te tak cigáňiš ako druhí. Prečó, pán seňior? „Ale ot pä(t) do šes? Aňi vimäno ňemá na to.“ A jei son iba tvrdo čakau, kín ma viplaťei. Poton son mu povédau: Pán seňior, či praudu mán, či ňéman? A ot pä(t) do šes, keľko je to u vás? Ňe veďeu. U mňei ot pä(t) do šes je ľen ľiter. A ón sa tode buchou po hlave. Éj, toto je vraj tá gimnázija. ?